Dánsko stratené pod vodou, Anglicko rozdrobené na ostrovy a Ural na pobreží Stredozemného mora? Aj tak možno bude vyzerať mapa Európy v treťom tisícročí. Francúzska spoločnosť M-SAT, ktorá sa špecializuje na družicové snímkovanie, vypracovala veľmi zaujímavé mapy Európy. Znázorňujú európsky kontinent tak, ako by mohol vyzerať, pokiaľ by sa hladina oceánov zdvihla o desať, päťdesiat či dvesto metrov. Nejde vôbec o utópiu – vznik každej mapy predchádzalo podrobné preskúmanie reliéfu kontinentu spojené s výpočtami nadmorských výšok daného územia.

Ukázalo sa, že morská hladina vyššia iba o niekoľko desiatok metrov by mohla úplne zmeniť tvár starého kontinentu. Zmeny zatiaľ postupujú pomerne pomaly – za uplynulých 100 rokov sa hladina oceánov zdvihla o 10 – 25 centimetrov. Pokiaľ ide o budúcnosť, predpovede sa značne líšia. V roku 2100 by sa zvýšenie hladiny morí mohlo dostať na hranicu 50 – 90 centimetrov. To by znamenalo, že 92 až 118 miliónov ľudí by prišlo o pôdu pod nohami, ktorú by zaliala morská voda. Najohrozenejšími krajinami v Európe by sa stali Holandsko, Dánsko a severné Francúzsko. V priebehu ďalších storočí začnú pobrežia postupne miznúť pod vodou alebo sa zmenia na pásma ostrovov. Následkom budú zmeny klímy, ktoré zasiahnu flóru i faunu. Ľudia, ktorí stratia zdroje obživy, sa začnú sťahovať, takže sa očakávajú zásadné demografické zmeny.

Prekvapujúca rýchlosť

Zmeny teploty, ktoré sú príčinou topenia ľadovcov, sa zdajú zanedbateľne malé – od roku 1980 to bol prírastok o 0,6 stupňa. Takéto zvýšenie je však v takom krátkom období bezprecedentné, ak si uvedomíme, že rozdiel teplôt za posledných 20-tisíc rokov nepresiahol päť stupňov. Do roku 2100 by pritom teploty mohli stúpnuť až o šesť stupňov.

Zabrániť zmenám počasia nebude ľahké. Aj keby ľudia v tomto okamihu celkom prestali vypúšťať do atmosféry oxid uhoľnatý, jeho koncentrácia by sa zvyšovala ešte ďalších 200 rokov, kým by došlo k vyrovnaniu. Riešenie problému je zložité aj preto, že asi 90 percent energie vyrobenej na svete pochádza z fosílnych palív. Ak ich spotrebu obmedzia vyspelé priemyselné štáty, neznamená to, že podobný krok urobia aj rozvojové krajiny. Zdá sa teda, že zásadné rozhodnutie má ľudstvo ešte len pred sebou.

Pri hypotetickom vzostupe hladiny morí o 200 metrov by zanikli niektoré súostrovia v Juhovýchodnej Ázii. Aj značná časť juhoamerického kontinentu by sa ocitla pod vodou. Podobne by dopadla aj Kuba, Florida a celá nížina v okolí rieky Mississippi. More by mohlo zaplaviť aj veľkú časť Austrálie.

Takto by vyzeralo územie Francúzska, ak by sa hladina mora zdvihla o 100 metrov. Bretónsko by sa zmenilo na pás ostrovov, mnoho miest by skončilo pod vodou.