ČLÁNOK




Potešenie zmyslov, elixír života
28. júla 2003

Mnohé národy sveta majú svoje kávové a čajové rituály. Aróma zblíženia, sýtej vône a čarovnej chuti, dňa i noci, to všetko sa spája s kofeínovými nápojmi, bez ktorých si ľudstvo nedokáže predstaviť žitie. Každý ich pije inak, takisto do nich prípadne pridáva ďalšie nápoje, koreniny, prísady, ktoré podporujú alebo potláčajú pôvodnú chuť.

U nás si posedíme pri esprese z kávovaru a ak nám k nemu prinesú aj vodu a keksík, tak ten podnik považujeme za raj kávičkárov. V poslednom období sa objavuje aj na Slovensku čoraz viac čajovní, takže stúpa i kultúra pitia čaju. Káva a čaj so svojou arómou evokuje omnoho viac ako len stretnutie či príjemnú chuť a pariacu sa šálku. Dnes sa, vďaka instantnej podobe kávy, možno osviežiť aj ľadovou kávou. Ľadový čaj je tiež osvedčeným nápojom horúcich dní.

Nápoje pre zdravie

Káva i čaj v malom množstve pôsobia na organizmus povzbudzujúco. Obsahujú kofeín, ktorý dráždi mozgovú kôru, talamus, zrakové ústrojenstvo, vazomotorické a dýchacie centrum. Jednoducho, dodajú potrebnú energiu, štartujú organizmus na ďalšie výkony akéhokoľvek druhu. Kofeín, v čaji známy najmä ako teín, je rastlinný alkaloid a po prvý raz ho vedci získali v roku 1819 zo substancie kávových zŕn. Kofeín zaháňa únavu, stimuluje metabolizmus, zlepšuje funkciu obličiek, povzbudzuje srdce a pľúca a tým dodáva viac krvi do mozgu. Zvyšuje takisto postreh a koncentráciu.

Kofeín je aj súčasťou mnohých liekov proti bolestiam a značne urýchľuje pôsobenie analgetík.

V jednej šálke čaju sa nachádza približne 20 až 30 miligramov kofeínu, v šálke kávy 100 až 150 mg.

Ak je človek závislý od kofeínu a pije niekoľko káv denne, môžu sa u neho prejaviť aj negatívne prejavy ako nespavosť, búšenie srdca, kŕče, nechutenstvo a žalúdočná neuróza. Káva prekysľuje žalúdok, znižuje hladinu vitamínu B1 a zhoršuje vstrebávanie železa. Ľudia s vysokým krvným tlakom, so zvýšenou tvorbou žalúdočnej kyseliny, vredovým ochorením žalúdka a dvanástnika, s ochoreniami žlčníka a pankreasu by sa mali káve vyhýbať ako čert krížu. Platí ono známe, čo je v malom množstve liek, vo veľkom sa stáva jedom.

Čaj na rozdiel od kávy je aj liečivým nápojom, vďaka obsahu tanínov a fluoridov pomáha znižovať hladinu zlého cholesterolu v krvi aj hladinu tukov v krvi. Angličania si do čaju pridávajú mlieko a to aktivuje fluorid, ktorý znižuje riziko zubného kazu. Ten, kto má rád údeniny, mal by ich zapíjať čajom, pretože ten obsahuje antioxidačné flavonoidy, ktoré zabraňujú vzniku krvných zrazenín. Čaj obsahuje takisto tanín, čiže polyfenoly, ktoré výrazne znižujú absorpciu železa zo stravy.

Silný čaj sa používa aj ako prvá pomoc pri otravách organizmu, čajové obklady miernia bolesti a horúčky po slnečnom úpale. Čaj upokojuje cievny systém, zmierňuje kŕče, rozširuje cievy a podporuje krvný obeh. Obsahuje prírodné antioxidanty, ktoré priaznivo účinkujú ako prevencia proti tvorbe zhubných nádorov.

Veselé kozy

Hoci sa o káve hovorí zväčša ako o čiernej vode z Orientu, pochádza vraj z Afriky. Tento svetadiel je dodnes najväčším pestovateľom kávy. Podľa jednej z legiend kávovník a jeho zázračné účinky objavil pastier kôz. Všimol si, že keď kozy obhrýzajú jeden krík, vždy akosi veselšie a svižnejšie poskakujú po lúke. Arabi majú zase príbeh o Omarovi, ktorému kávovník zachránil život. Už v 9. storočí v dochovaných encyklopédiách spomínajú priaznivé účinky kávy. Od tých čias ubehlo niekoľko storočí a káva sa medzičasom stala spolu s čajom najčastejšie konzumovaným nápojom na celom svete. Do Európy prenikla káva v sedemnástom storočí a odvtedy je nápojom, ktorý jedni oslavujú a druhí zatracujú. Podľa toho, v akom stave majú žalúdok.

V súčasnosti sa vo svete pestujú dve najdôležitejšie odrody kávy, a to Arabica a Robusta. Arabica rastie v nadmorských výškach nad 1 500 metrov, je jemná a šťavnatá a obsahuje 1,7 percenta kofeínu. Robusta je odolnejšia, rastie v nadmorskej výške 900 metrov a je horká, silná a takisto obsahuje viac kofeínu – 2 až 4,5 percenta. Trvá šesť rokov, kým kávovník „vyprodukuje“ prvé kávové zrná.

V ostatných rokoch sa aj na slovenskom trhu uplatňuje rozpustná káva. A to najmä pre ľahkú, pohodlnú a rýchlu prípravu. Rozpustná káva je aj základom mnohých nápojov pripravovaných v šejkri.

Na objednávku

Rozpustnú kávu vynašli vedci firmy Nestlé na základe objednávky od brazílskych producentov kávy. Tí totiž vždy, keď sa urodilo viac kávy, než predpokladali, rad-šej úrodu ničili, ako by mali znížiť cenu suroviny. A tak vedno dospeli k záveru, že musia vynájsť spôsob, ako zachrániť nadbytočnú produkciu a ešte na tom aj zarobiť. V roku 1978 sa na trhu objavilo prvé neskafé. Rozpustná káva sa vyrába pomocou technológie sprejovania alebo vymrazovania. To sú v podstate dve technológie, ktoré využívajú všetci výrobcovia rozpustných káv.

Podľa odborníkov je vymrazovanie šetrnejší proces pre chuť a arómu, káva prepražená a mletá sa totiž atomizuje v mrazivom prostredí, voda, ktorá sa pri zmrazení používa sublimuje a pravidelné pevné čiastočky padajú do sušičky a sú pripravené na plnenie. Najprv sa však instantnej káve „vracia aróma“. Pri sprejovaní je postup rovnaký, len na získanie kávového extraktu sa využíva horúci vzduch. Tento spôsob je vraj menej šetrný pre chuť a arómu. Podiel spotreby rozpustných káv rastie na celom svete, v súčasnosti na Slovensku tvorí okolo 35 percent z celkového predaja kávy.

Výrobcovia káv zdôrazňujú, že predaj sa už nepočíta na tony, ale na počet šálok. Totiž rozpustná káva je, samozrejme, omnoho ľahšia, a preto sa predaný počet ton mletej a rozpustnej nezhoduje s počtom vypitej kávy.

Zo sto gramov rozpustnej kávy sa pripraví 60 šálok kávy a zo sto gramov zrnkovej kávy iba 15 šálok.

Rozpustná káva obsahuje dvojnásobne viac antioxidantov ako zelený čaj a trikrát viac než čierny čaj.

Príprava kávy je rovnako náročná procedúra ako samotná výroba praženej kávy. Vplyv na chuť nápoja má popri kvalite kávy aj metóda prípravy, typ prístroja, teplota i kvalita použitej vody, prísady a pod.

Schladí aj zahreje

Čaj údajne objavil čínsky cisár, filozof a spisovateľ Šen-nung v roku 2737 p. n. l. Keď raz tak rozjímal v lese pri ohníku, do kotlíka, kde si varil vodu, zavial vietor sušené listy z priľahlého kríka. Príjemná vôňa uchvátila cisárske chute a zmysly a odvtedy dvorania pili čaj.

Už od piateho storočia nášho letopočtu Číňania s čajom obchodovali a vymieňali ho za potrebné suroviny, zvieratá a pod.

V Anglicku, čajovej monarchii, sa prvý „tea“ objavil až v roku 1650, v tom čase to bol nápoj aristokracie a zodpovedala tomu aj cena.

Všetky dnešné čaje pochádzajú z dvoch základných druhov čajovníkov, jeden má pôvod v Číne a druhý v indickom Asáme.

Až od tretieho roku sa čajovník začína tvarovať do požadovanej podoby. Čajové listy sa zbierajú niekoľko ráz ročne, na Srí Lanke (Cejlóne), kde sú najlepšie podmienky na pestovanie tejto plodiny, až tridsaťkrát do roka. Najviac účinných látok sa nachádza v mladých vrcholových výhonkoch. Zberačky najcennejšieho čaju musia mať rukavice, nesmú fajčiť, jesť korenené jedlá, používať parfumy a musia sa denne kúpať, aby čajové lístky nezískali nežiaduce pachy.

Postup spracovania čaju je odlišný podľa toho, o aký druh čaju ide. Modernou formou – CTC – crus-hing, tearing, curling – sa listy drvia, trhajú a rolujú. Iba čaje Darjeeling sa spracúvajú pomocou starodávnej metódy, čiže sušením a následným zavinovaním v špeciálnom stroji, pri ktorom sa uvoľňuje z listov bunková šťava. Potom nasleduje fermentácia, čiže oxidácia polyfenolov. Pôsobením kyslíka sa v lístkoch uvoľňuje množstvo látok, ktoré majú vplyv na chuť a vôňu čaju. Neskôr sa čaj suší v prúde teplého vzduchu, na záver sa už len triedi a balí. Zelený čaj a biely čaj sa nefermentujú, iba sušia, preto si zachovávajú všetky účinné látky, triesloviny, vitamíny a minerály.

Čaj sa dnes pestuje asi v päťdesiatich krajinách sveta, najväčším producentom je India, kde sa ročne vyrobí okolo 800 miliónov kilogramov čaju.

Tradičnú a osobitú čajovú kultúru má Rusko. Pochádza odtiaľ aj špeciálny samovar, ktorý je určený iba na prípravu čaju. Najprv sa pripraví tzv. závarka, čiže sparí sa silná dávka čajových lístkov, ktorá sa riedi práve vodou zo samovaru. Rusi pijú čaj cez cukor v zuboch. Tradície sa uchovávajú najmä na vidieku, v mestách už samovary vytlačili balené čaje vo vrecúškach.

Aj na Slovensku sa postupne mení čajová kultúra, a to najmä vďaka ponuke sypaných čajov a množstve čajovní.

Čaj i káva sú obľúbenými nápojmi najmä v subtropických a tropických krajinách. Bude to asi práve tým, že dokážu nielen zahriať, ale aj schladiť.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

15. 11. 2024

USD 1,058 0,005
CZK 25,286 0,019
GBP 0,835 0,003
HUF 407,230 0,180
CAD 1,486 0,010

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS