kkPrivatizácia v Českej republike sa uskutočnila predovšetkým kupónovou metódou a čiastočne sa využila metóda priamych predajov. V Maďarsku a Poľsku sa v privatizácii postupovala iným spôsobom. Bolo to predovšetkým formou IPO (Initial Public Offering), teda verejnej ponuky emisie cenných papierov. Vďaka tomu existujú rozdiely v štarte kapitálového trhu v týchto krajinách, tvrdí to Martin Burjánek zo spoločnosti ŽB Asset Managment.

Trh v Českej republika začínal s predajom asi 2000 titulov obchodovaných na Burze cenných papierov v Prahe a RM-Systéme. V súčasnosti došlo k výaznej korekcii počtu cenných papierov. Existuje systém siedmich najobchodovanejších akcií v systéme SPAD.

V Poľsku sa začínalo s 25 spoločnosťami, ktoré sa postupe zvýšila na súčasných 80. Okrem rozdielneho štartu je problémom trhov rozdielna regulácia. Regulácia v Českej republike prebiehala od začiatku dosť chaoticky. V Poľsku bola regulácia od samého začiatku a došlo k opačnému extrému, teda že trh bol príliš regulovaný. Tento stav je však lepší ako ten, ktorý je v Českej republike. Skúsenosti s kupónovým fondmi zo začiatku deväťdesiatych rokov veľmi negatívne ovplyvnili investorov. „V súčasnosti pociťujeme veľkú nedôveru ku kapitálovému trhu, napriek tomu, že regulácia existuje a ľudia nepristupujú k nemu s rešpektom,“ tvrdí Burjánek.

Rozdiely medzi Českou republikou, Maďarskom a Poľskom sú aj v investorskej základni. Týka sa to predovšetkým domácej scény kde v Čechách dominujú kupónové fondy. Okrem nich sú v Maďarsku a Poľsku prítomní domáci a zahraniční inštitucionálni investori. Spolu s nimi treba počítať aj s drobnými investormi. V Poľsku ihneď fungovali otvorené podielové fondy. Na rozdiel od Poľska, Česká republika má relatívne dobre vyvinutý maloobchod, kde existujú internetoví obchodníci schopní obstarávať obchody pre kohokoľvek.

Ceny akcií v Maďarsku a Českej republike kopírujú ekonomický cyklus, avšak ceny akcií v Poľsku idú vlastnou špecifickou cestou. Vo všetkých troch krajinách majú centrálne banky rôzne ciele. Česká národná banka je zameraná na udržanie miery inflácie a centrálne banky v Maďarsku a Poľsku na cenovú hladinu príliš nereagujú, ale skôr sa zameriavajú na rast ekonomiky. Údaje o trhoch za posledné tri roky hovoria o tom, že trhy vo všetkých troch krajinách sa správajú v podstate rovnako. Vyplýva z toho jedna ponaučenie. Nemá význam zameriavať sa na jednotlivé tituly, ale skôr je lepšie zamerať sa na región ako taký a v rámci neho si vyberať také tituly, ktoré sú z hľadiska fundamentálnych údajov, alebo z hľadiska techniky podhodnotené.

Burjánek tvrdí, že na možný vývoj v tomto regióne sa treba pozrieť z hľadiska vývoja v budúcnosti. „V súčasnosti prebieha proces globálnej recesie. Väčšina manažérov fondov a spoločností spravujúcich finančné aktíva bude nútená zmeniť vlastné investičné stratégie. Na význame začínajú naberať ukazovateľ, na ktoré sme neboli doposiaľ zvyknutí. Ide o vnútornú hodnotu akcie, jej dividendový výnos, regionálna diverzifikácia tržieb a sektorová diverzifikácia v určitom počte titulov,“ tvrdí Burjánek. Výhodou stredoeurópskych trhov sú v tom, že sú veľmi málo závislé na vývoji v USA. Export firiem sa väčšinou orientuje na Európu a Rusko. Z dnešného pohľadu treba tento fakt hodnotiť pozitívne, lebo vďaka dlhodobejšie vyšším cenám ropy sa ruská ekonomika spamätala. Firmy, ktoré dovážajú tovary zo stredoeurópskeho regiónu sú solventné a sú lukratívnym partnerom pre export. Ďalšou výhodou stredoeurópskych trhov je relatívne dobrá „makroekonomická atmosféra“. V Českej republike a Maďarsku sú relatívne vysoké prírastky hrubého domáceho produktu pri relatívne nízkej cenovej hladine.

Ďalším významným faktorom je to, že sa blíži vstup do Európskej únie. S blížiacim sa vstupom do Európskej únie sa prehodnotia jednotlivé krajiny, zmenia sa diskonty akcií, rizikovosť jednotlivých titulov. Napríklad akcie ČEZ majú 67% hodnoty britskej spoločnosti British Power.

„V súčastnosti sme hodnotení ako emergin markets, teda novo vznikajúce trhy. V momente keď sa dostaneme do Európskej únie budeme mať normálny investičný rating, zvýšia sa limity jednotlivých portfólio manažérov pre nákup titulov z tohto regiónu,“ poznamenáva Burjánek. Analógiou toho je situácia, ktorá nastala po vstupe Portugalska a Grécka do Európskej únie. V oboch prípadoch došlo k značnému zhodnoteniu indexov v porovnaní s vývojom indexov vyspelých trhov.

Podľa štatistických údajov o vzťahu indexov a P/E (price/earnings), ktorý ukazuje podiel výnosu na cene a čím je vyšší, tým je akcia drahšia, maďarský a český index spolu s gréckym (pozri tabuľka) vykazujú podstatne nižšie hodnoty ako americký index DIJA a britský FT-100. Ďalším zaujímavým ukazovateľom je P/BV (price/book value), ktorý ukazuje na to či sa s akciami obchoduje nad účtovnú hodnotu. Ak je jeho hodnota nižšia ako 1, znamená to, že akcie sa obchodujú pod účtovnou hodnotou.

Česká republika je spomedzi kapitálových trhov stredoeurópskeho regiónu najmenšia, ale aj najlacnejšia. Musíme si položiť, ale otázku či nižšia likvidita dokáže ospravedlniť takéto podhodnotenie keď ekonomika vykazuje najlepšie údaje. Väčšina titulov sa obchoduje pod účtovnou hodnotou a firmy sú relatívne veľmi málo zadĺžené. Podľa Burjánka však existuje príliš veľa ale. Príkladom je privatizácia spoločnosti České rádiokomunikácie. Trh očakával hodnotu akcie okolo 700 korún. Rozhovory o privatizácii boli prerušené keď vláda mohla dostať 12 mld. Kč. Rozhovory pokračovali a vláda nakoniec dostala 7 mld. Kč, čo zodpovedá hodnote 400 Kč za akciu. Reakcia nenechala na seba dlho čakať, investori okamžite vypredali všetky akcie. Dodnes sa nevie čo bude.

Na cene akcií ČEZ sa prejavuje fungovanie elektrárne Temelín a proces privatizácie. To sa vláda snaží predať majetok za čokoľvek, veľmi negatívne ovplyvňuje kapitálový trh. Veľký potenciál majú akcie Komerční banky, ktorej bilancia bola očistená od zlých úverov, má strategického majiteľa a nečakajú ju žiadne negatívne správy.

Maďarsko je v porovnaní s Českou republikou „zlatým stredom“. Ju tu vyššia likvidita, ale nižšia ako v Poľsku. Makroekonomická atmosféra v tejto krajine je priaznivá a Maďarsko je na poprednom mieste medzi kandidátmi na vstup do Európskej únie. Medzi zaujímavé tituly na maďarskom kapitálovom trhu Burjánek považuje akcie niekoľkých firiem. Prvou je MOL, ktorá predáva plynárenskú divíziu a je vedúcim hráčom v rámci konsolidácie petrochemického priemyslu v strednej Európe. Príkladom toho je akvizícia Slovnaftu a PKN.

Ďalšou spoločnosťou je Matáv, ktorej akcie sa predávajú za ceny, ktoré sú nižšie oproti telekomunikačným spoločnostiam v Európe. Potenciál má aj farmaceutická spoločnosť Egis vzhľadom na nízku nasýtenosť farmaceutického priemyslu v Európe a dobré hospodárske výsledky. Okrem toho dobré vyhliadky majú akcie firmy Pannonplast, v ktorých cena sa premieta recesia a obchodujú sa pod účtovnú hodnotu.

Burjánek hovorí, že Poľsko je gigantom s problémami. Makroekonomické ukazovatele sa zhoršujú, rast HDP sa spomalil. V Poľsku sú vysoké reálne úrokové miery a centrálna banka ich neznižuje, hoci sa očakáva, že k znižovaniu by malo dochádzať častejšie. Nie jasná politika novej vlády, ktorá bude narážať na nedostatok finančných prostriedkov. Podľa Burjánka pravdepodobne klesne ziskovosť firiem, čo donúti banky vytvárať vyššie rezervy. Poľsko napriek tomu zostáva kľúčovým trhom regiónu, má najväčšiu likviditu a najväčšiu trhovú kapitalizáciu.

Medzi zaujímavé tituly patria Polska Grupa Farmaceutyczna, kvôli nízkej nesýtenosti trhu s liečivami, potravinárske spoločnosti Miezsko, Jutrzenka, Wawel kvôli stabilnému konsolidovanému trhu, výraznému rastu tržieba vysokej ziskovosti firiem. Firmy Stomil, Olsztyn, Debica, Frantschach Swiece sa budú sťahovať z trhu a majoritný vlastník ponúka prémiu k trhovej cene.

Makroekonomické údaje SR prognózované OECD

	1999	2000	2001	2002	2003
HDP v stálych cenách	1,9	2,2	2,7	3,1	4,1
súkromná spotreba	-0,2	-3,4	2,3	2,5	3,5
verejná spotreba	-6,9	-0,9	2,0	3,0	1,0
tvorba hrubého fixného kapitálu	-18,8	-0,7	7,4	6,5	10,0
export tovaru a služieb	3,4	15,9	10,0	7,5	9,6
import tovaru a služieb	-6,0	10,2	11,0	8,0	10,0
Príspevok k rastu HDP
domáci dopyt	-7,7	-2,1	3,8	3,8	5,1
zmena stavu zásob	3,5	0,8	-0,1	-0,1	-0,4
čistý export	7,0	3,6	-0,8	-0,5	-0,5
Rast spotrebiteľských cien	10,2	11,3	7,0	6,0	6,0
Miera nezamestnanosti	16,4	18,8	19,1	18,9	18,4
Saldo bežného účtu platobnej bilancie (podiel na HDP)	-5,0	-3,8	-7,8	-8,0	-8,4

(údaje sú v percentách)