Vysvetliť význam ropy pre Irak možno zhodnotením jeho ropného potenciálu. Táto krajina by mala mať so svojimi 112 miliardami barelov druhé najväčšie zásoby ropy na svete, hneď za Saudskou Arábiou. Obrovské „preukázané zásoby“ sa vnímajú ako dôležitý motív Spojených štátov amerických na ovládnutie tejto krajiny.

Jednoduché údaje o ropných zásobách však nie sú vždy dobrým indikátorom produkčného potenciálu krajiny. Napríklad v roku l980 boli americké zásoby 30 miliárd barelov a USA v rokoch 1980 – 1999 dokázali vyprodukovať 56 miliárd barelov.

Odhady a investície

Určujúcim činiteľom zásob ropy nie je vždy príroda, ale ropný priemysel. Možno povedať, že zásoby sú produktom špecifickej činnosti a rozvoja, ktorý je založený na premene frakcií uhľovodíkov zistených prieskumom.

Čísla týkajúce sa Iraku, vrátane tých s označením „preukázané zásoby“, sú v podstate odhady podmienené investíciami súvisiacimi s rozvojom. Investície iracká národná spoločnosť nedokáže sama financovať. Preto je potrebné pritiahnuť zahraničných investorov, najmä veľké multinárodné spoločnosti.

Pre súkromnú spoločnosť je dôležité mať také zásoby, ktoré môžu vstúpiť do konkurencie s vytváraním zásob vo svete. Kritériá na výber investičných projektov sa dajú predpokladať, ale existuje tu osobitne veľké riziko politické, daňové a riziko súvisiace s predpismi krajiny. Ak Irak bude chcieť rozvíjať produkčné kapacity s použitím zahraničných investícií, budúca vláda nepremárni geologické tromfy. Z tohto hľadiska je Irak naozaj výnimočnou krajinou. Ide však len o jeden z mnohých činiteľov. Príťažlivosť krajiny by mohli vytrestať priveľmi vysoké dane, ale tiež výrazná politická a právna nestabilita.

Konkurenčná schopnosť postsaddámovského Iraku ako krajiny produkčných ropných zásob bude závisieť od mnohých faktorov, z ktorých viaceré sú poznačené nad-

mernou neistotou. Týka sa to najmä úrovne cien ropy, stavu technológie, daňových výhod a zmluvnej kredibility budúcej irackej vlády. Predstava, že ak sa Irak už raz otvoril zahraničným investorom, musí presvedčivo zvíťaziť, je dosť hazardná.

Aj keď sa tempo nových objavov v krajinách mimo Stredného východu znižuje, potenciál tvorby zásob sa ešte nestráca, čo je často v rozpore s rozšírenou predstavou. Ako príklad možno uviesť situáciu v Amerike, keď hlavným zdrojom tvorby zásob USA neboli v 50. rokoch novoobjavené náleziská, ale zvyšovanie ťažby z už existujúcich ropných polí.

Menej ako Nórsko

V rokoch 1961 – 1975 ropný potenciál USA (okrem Aljašky) dokázal vytvoriť 35 miliárd barelov, pričom z nových objavov pochádzalo menej ako 30 percent. Ostatný svet je v porovnaní so Severnou Amerikou veľmi mladou „provinciou“. Aj keď je prístup k podzemným rýchlo sa rozširujúcim plodným ložiskám Stredného východu stále obmedzený, spoločnosti nezvyknú prepásť príležitosť na obnovenie zásob.

Čísla o irackých zásobách veľa nehovoria. Na ilustráciu niekoľko údajov, ktoré sú presnejšie, a najmä určujúce: Irak v roku 2001 produkoval denne v priemere 2,4 milióna barelov, čo predstavovalo tri percentá ročnej svetovej produkcie. Krajina vlastní približne tri milióny barelov produkčnej dennej kapacity, to znamená 3,5 percenta svetovej kapacity. V rokoch 1999 – 2001 Irak produkoval viac ako Nigéria, ale menej ako Nórsko.

Irak dnes nepredstavuje ropného giganta, je však určite potenciálnym ašpirantom na túto pozíciu, no z politického hľadiska je takým už dlhodobo. V čase koncesií Iraqi Petroleum Company mal tvrdý nacionalizmus škodlivý vplyv na ropný rozvoj v porovnaní so susediacimi krajinami Arabského polostrova. Vynára sa teda otázka potenciálneho významu Iraku v budúcich 20 rokoch, ale len za predpokladu, že krajina ovplyvnená Amerikou ukončí svoju doterajšiu politiku.

Ak by zvýšil Irak od roku 2005 každoročnú kapacitu na denných 250-tisíc barelov, v roku 2010 by podiel na svetovej produkcii predstavoval okolo päť percent. Aby mohol v roku 2020 pokryť 10 percent svetového dopytu, potreboval by inštalovať od roku 2005 každý rok nové denné kapacity vyše 450-tisíc barelov.

Nepresné tvrdenia

Takéto zvýšenie výkonnosti sa dá dosiahnuť len za predpokladu veľmi vysokých investícií, ktoré by museli masívne plynúť zo zahraničia. Pritiahnutie súkromného kapitálu a technológií do postsaddámovského Iraku vyžaduje spojenie stabilných a výhodných podmienok s politickými, daňovými a právnymi podmienkami. Zlúčenie týchto podmienok bude sotva uskutočniteľné.

Tvrdenie, že iracká ropa bola hlavným motívom americkej vojenskej operácie, je nepresné a klamlivé. Čísla dokumentujú, že nový „ropný gigant“ nie je na dosah ruky.

Podľa zahraničných prameňov spracoval

Peter Flontek, spolupracovník PROFITU