Výmenou za zvýšenie niektorých spotrebných daní sa crtá možnost prijat nižšiu než pôvodne navrhovanú 20-percentnú sadzbu DPH a rovnú dan na úrovni 15 – 17 percent. Dôsledkom týchto sadzieb mal byt nulový, respektíve minimálny ocakávaný výpadok v príjmoch štátu. To znamená, že aj bez dodatocných škrtov vo verejných výdavkoch by sa kvôli danovej reforme nemal zvyšovat deficit verejných financií.

Ako by mala reforma vo finálnej podobe vyzerat?

Dan z liehu – danové reforma v tejto chvíli neuvažuje so zvyšovaním doterajšej sadzby tejto spotrebnej dane, ktorá je dnes na úrovni 250 korún na liter cistého liehu. Dôslednejší výber tejto dane by podla ministerských odhadov dokonca mohol zvýšit jej výber o jednu miliardu.

Dan z piva – ministerstvo financií navrhuje zvýšenie spotrebnej dane z 30 korún (na stupen Plato a hektoliter) na dvojnásobok, cím by táto spotrebná dan lepšie vyjadrovala objem zdanovaného alkoholu v pive. Pri pollitri 10 stupnového piva by to znamenalo zvýšenie dane z 1,50 na 3 koruny. Celkový výnos tejto dane by mal stúpnut o 1,35 miliardy.

Dan z vína – namiesto pôvodne navrhovanej sadzby 25 korún na liter ministerstvo financií navrhuje dan 15 korún na liter na všetky druhy vín. Doteraz sa tiché víno zdanovalo sadzbou 0 korún na liter, šumivé víno a medziprodukty sadzbou 24 korún na liter. Celkovo by sa na tejto dani malo vybrat rocne o 787 miliónov korún viac ako doteraz.

Dan z tabaku a cigariet – doterajšia spotrebná dan 95 halierov na kus najpredávanejšieho typu cigariet by sa mal zvýšit na 1,60 koruny na kus (pri tabaku na 1600 korún na kilogram). Smernica EÚ pritom predpokladá minimálnu sadzbu tejto dane na úrovni 2,52 koruny na jednu cigaretu. Slovensko s Úniou vyjednalo prechodné obdobie, v priebehu ktorého sa táto spotrebná dan zrejme bude postupne zvyšovat. Výnos tejto dane by mal stúpnut o 4,38 miliardy.

Dan z minerálnych olejov – ministerstvo navrhuje zvýšit sadzby tejto dane na novú, vyššiu úroven, v dôsledku chystanej smernice EÚ. Dan by sa pri bezolovnatom benzíne mala zvýšit z doterajších 12 400 na 15 500 korún na 1000 litrov, pri olovnatom benzíne z 14 500 na 18 000 korún na hektoliter, pri nafte a kerozíne z 11 800 na 14 000 korún na hektoliter, pri vykurovacom oleji zo 600 na 1500 korún na tonu a pri LPG (zemnom plyne) zo 4300 na 7000 korún na hektoliter. Výnosy štátu z týchto sadzieb by mali stúpnut o 3,73 miliardy korún.

Dalej ministerstvo financií navrhuje nahradit doterajšiu odpocítatelnú sumu z danového základu na dieta (16 800 korún rocne) takzvaným danovým bonusom na dieta. Ten môže využívat len danovník, ktorý pracuje a jeho maximálna výška je stanovená na 1,5 násobok životného minima. Ludia z nižších príjmových skupín by tak získali na dieta viac než doteraz, vyššie príjmové skupiny naopak stratia. Zároven ministerstvo chce zvýšit plošný prídavok na dieta, vyplácaný v rovnakej výške bez ohladu na pocet detí, financnú situáciu rodicov a vek dietata, z 270 na 600 korún. Dnešné príplatky k prídavkom by sa zrušili.

Odškodnení za vyššiu sadzbu zjednotenej sadzby dane z pridanej hodnoty by mali byt dôchodcovia a poberatelia sociálnych dávok – výška odškodnenia závisí od konecnej výšky DPH a je konštruovaná tak, aby úplne kompenzovala ocakávané vyššie výdavky týchto sociálnych skupín obyvatelstva.

A teraz to najdôležitejšie: ak budú schválené všetky spomínané úpravy v navrhovanom znení, potom by zavedenie jednotnej sadzby dane z pridanej hodnoty na úrovni 19 percent a rovná dan na úrovni 16 percent (model 19:16) malo podla najcerstvejších prepoctov ministerstva dosah na štátny rozpocet zanedbatelných – 1,15 miliardy. Ešte atraktívnejší model 19:15 by podla ministerstva výpadok príjmov zvýšil iba nepatrne, na rovné dve miliardy korún. Fiskálne neutrálny (bez ocakávaného výpadku príjmov štátu) by bol model 19:17. Politicky zrejme najpriechodnejšie prijatie nižšej, 18-percentnej DPH a 16-percentnej rovnej dane by podla ministerstva financií v nasledujúcom roku znamenalo výpadok 5,6 miliardy. Pri poznaní opatrnosti ministerských výpoctov, ale aj toho, že táto suma sa rovná iba približne dvom percentám rocných výdavkov centrálnej vlády a tretine toho, co by mala dostat polnohospodárska loby, a pri reálnom ocakávaní, že takýto danový raj pritiahne vela investorov a v krátkom case zvýši výnos dane zo zisku – nikto nemôže vážne tvrdit, že to nejde.