Poslanci v stredu schválili novelu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Z materiálu vyplýva, že sadzba osobitného odvodu bánk na kalendárne roky 2017 až 2020 sa ponechá na súčasnej úrovni koeficientu 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu. Od roku 2021 už návrh počíta s nulovou sadzbou odvodu.

Zároveň sa ruší ustanovenie o tzv. degresii sadzby bankového odvodu v závislosti od dosiahnutia sumy uhradeného odvodu a úrovne definovaného ukazovateľa, ktorým je podiel uhradených odvodov na celkových aktívach bankového sektora SR. Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Pôvodný návrh hovoril o termíne 24. októbra 2016, avšak v rámci legislatívneho procesu by nebol podľa ministra financií Petra Kažimíra dostatok času na podpísanie zákona prezidentom Andrejom Kiskom, alebo na jeho vrátenie späť do parlamentu.

Poslanec Miroslav Beblavý vníma tento návrh ako rizikový. Bankám začali klesať zisky a Národná banka Slovenska (NBS) má obavu, že ich ziskovosť nemusí byť primeraná. I keď Beblavý pripustil, že bankám by znížená ziskovosť nejaký čas neuškodila, nemyslí si, že v súčasnosti je čas na zvyšovanie daní. Eugen Jurzyca (SaS) upozornil, že časť zvýšených nákladov by sa mohla premietnuť do cien produktov a služieb. Ladislav Kamenický (Smer-SD) si však myslí, že banky majú tento odvod už dávno započítaný a nebude znamenať zvyšovanie poplatkov klientov.

Poslanec Milan Krajniak (Sme rodina) uviedol, že mu bánk ľúto nie je a nechce analyzovať, či sa ich situácia po tomto schválení zákona sťaží. Za zdroj hospodárskej krízy totiž považuje práve finančný sektor, no obáva sa použitia získaných prostriedkov. Podľa Borisa Kollára (Sme rodina) by sa peniaze mali použiť na oddlženie ľudí a nie na záchranu bánk. Nesúhlasí, aby sa banky najprv zdanili a neskôr, ak by sa dostali do problémov, aby ich vláda zachraňovala.

Osobitný odvod platia banky na Slovensku od roku 2012. Až do roku 2015 bola sadzba osobitného odvodu vo výške 0,4 % a od roku 2015 sa znížila na súčasnú úroveň 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu. Banky na Slovensku v súčasnosti platia na riešenie prípadných kríz v budúcnosti už dva príspevky, druhým je príspevok do Národného rezolučného fondu, ktorý vychádza z európskych pravidiel a je približne štyrikrát nižší ako bankový odvod.

V bankovom sektore bude mať zrušenie znižovania bankového odvodu podľa NBS negatívny dopad na ziskovosť. Negatívne ovplyvnená tak môže byť aj tvorba kapitálu v bankách a v konečnom dôsledku aj úverovanie reálnej ekonomiky. Celkovo banky podľa NBS zaplatia o 260 mil. eur viac, ako by zaplatili v prípade, ak by sa zákon nemenil. Slovenskej bankovej asociácii nie sú známe žiadne nové skutočnosti, ktoré by opodstatňovali nevyhnutnosť takéhoto zaťaženia.

Poslanci schválili aj novelu zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu. Nový rámec prevencie a riešenia krízových situácií na finančnom trhu bol na Slovensku zavedený v roku 2015. Rezort financií teraz prišiel s návrhom, ktorým zavádza do praxe možnosť podpisu dohody o preklenovacom financovaní vo forme úverovej linky, resp. dohody o úverovom mechanizme, ktorú bude môcť podpísať vláda SR s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií.

Úverový mechanizmus bude slúžiť pre potreby riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie so sídlom na našom území. Novelou zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu sa zároveň zosúlaďujú právomoci Protimonopolného úradu SR pri riešení krízových situácií na základe konzultácií s Európskou komisiou v oblasti ochrany hospodárskej súťaže. Novela má účinnosť stanovenú na 15. novembra 2016.a