Posilňovanie meny podľa Šramka väčšina ekonomiky vníma negatívne
Kurzová stabilita je pri vysokej otvorenosti slovenskej ekonomiky podľa guvernéra Národnej banky Slovenska Ivana Šramka najvýznamnejším pozitívom zavedenia eura
Posledné posilňovanie slovenskej koruny je podľa guvernéra Národnej banky Slovenska Ivana Šramka veľmi negatívne vnímané podstatnou časťou slovenskej ekonomiky. „Výrazne totiž znižuje zdroje, ktoré získavajú firmy a treba si uvedomiť, že naša ekonomika je postavená na exporte. Takže ten dopad permanentného posilňovania slovenskej meny nie je pre samotnú ekonomiku vnímaný pozitívne,“ povedal na štvrtkovej tlačovej konferencii k ekonomickým dopadom zavedenia eura. Najvýznamnejším pozitívnom, ktoré podľa neho zavedenie eura prinesie, je preto kurzová stabilita. „Ekonomika na to, aby sa vyvíjala, potrebuje mať čo najmenej rizík. Tých je aj tak množstvo a euro jedno z tých podstatných rizík môže odstrániť. Stabilita je naozaj to podstatné, čo euro prinesie,“ dodal.
Posilňovanie koruny podľa guvernéra pritom nie je ani dobrým argumentom pre to, aby sa zavedenie eura odložilo na neskôr. Ako povedal, v žiadnej ekonomike totiž nemôže mena posilňovať donekonečna. „Odhadnúť presne ten okamih, kedy nastane zlom a posilňovanie meny zmení produkčné podmienky v ekonomike a začne sa to obracať v jej neprospech, je samozrejme veľmi zložité a takýto odhad si nikto nemôže dovoliť povedať,“ uviedol Šramko. Ani silnejší konverzný kurz by pritom podľa neho pre obyvateľov krajiny neznamenal výraznejší pozitívny vplyv. „Ak by sa niekto spoliehal na to, že bude mať väčší dôchodok, alebo príjem vďaka silnejšiemu kurzu, tak samozrejme väčšiu sumu použije aj vo svojich výdavkoch v obchodoch. Tá téza o tom, že čakať kvôli tomu, že nám mena posilňuje, nemá žiadne ekonomické základy,“ dodal guvernér.
Do tretice pritom posilňovanie meny podľa Šramka nehrá významnú úlohu ani pri znižovaní inflácie. Dokazuje to podľa neho aj posledný vývoj cien nielen na Slovensku ale aj v okolitých krajinách. „V takomto type ekonomík, akou je Slovensko alebo ostatné stredoeurópske krajiny, dominantnú úlohu vo vývoji inflácie nehrá mena, ktorú používame, ale externé faktory. A to predovšetkým vývoj cien komodít a v poslednom roku aj vývoj cien potravín,“ konštatoval. Analýzy centrálnej banky pritom podľa neho jednoznačne dokazujú, že samotný vplyv zavedenia eura na infláciu bude veľmi malý a zanedbateľný. „Bude menší ako jeden percentuálny bod, odhady sú niekde okolo 0,2 až 0,4 percentuálneho bodu,“ dodal Šramko s tým, že dôležitú úlohu v raste cien zohrajú opäť ostatné faktory, ktoré infláciu budú ovplyvňovať. „Myslím si však, že ak by sme sa korektne pozreli na vývoj inflácie v okolitých krajinách, tak je tam jasný dôkaz, že základný príspevok rastu cien nevyplýva z meny, ale z iných faktorov,“ dodal.
Podľa guvernéra sa objavujú aj argumenty, že krajiny by do eurozóny mali vstupovať so zladenými hospodárskymi cyklami. Ako dodal, slovenské hospodárske cykly boli síce po uskutočňovaní reforiem od roku 1998 značne rozladené, v súčasnosti sú však už podobné krajinám eurozóny. „Dá sa sledovať úplne jasne a evidentne, že ekonomické cykly Slovenska sú veľmi blízke cyklom eurozóny a v tom smere treba povedať, že napriek tomu, že slovenská ekonomika rastie rýchlejšie o relatívne veľa percentuálnych bodov ako ekonomiky eurozóny, v tých cykloch je cítiť dosť vysokú zladenosť,“ konštatoval. Takisto štruktúra slovenskej ekonomiky sa podľa guvernéra podielom produktov na hrubom domácom produkte, klesajúcim podielom poľnohospodárstva a priemyslu v prospech služieb, veľmi intenzívne približuje ekonomikám eurozóny.
0,003
1,250
