Poslanec Karol Ondriaš sa už nevládal pozerať na koristníctvo úžerníkov. Verný myšlienkam marxizmu-lenizmu našiel riešenie v zákaze. Hlboké myšlienky na zdieraných dlžíkov premietol do „zákona o ingerencii do niektorých občianskych a obchodných záväzkových vzťahov plynúcich zo zmluvy o pôžičke, zmluvy o výpožičke, a zmluvy o úvere a kúpnej zmluvy, aby nedochádzalo k neekvivaletnému pomeru vzájomného plnenia a k porušovaniu etických princípov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ Intelektuálny názov si jednoduchší ľudia prekladajú do akčného: zákon o úžere.

Je to pozoruhodné dielko, jeden z vrcholov sociálneho inžinieringu, predčí ho azda len Stalinovo pojednanie o ekonómii.

Karol Ondriáš pracoval systematicky, ako to už komunisti vedia. V texte totiž zašifroval viacero testov. Napríklad tento odstavec druhého parafrafu zákona: „Neskúsenosť, rozumová slabosť a rozrušenie je mimoriadne ťažká subjektívne podmienená situácia osoby alebo inej osoby, ktorej neskúsenosť, rozumovú slabosť a rozrušenie pociťuje táto osoba ako svoju vlastnú, ktorá jej objektívne znemožňuje uplatniť poznávacie schopnosti, alebo ich emotívne ovplyvňuje a tým podmieňuje jej nesústredené a neslobodné rozhodovanie a konanie.“ Kto nepochopil na prvé čítanie stáva sa potencionálnym objektom ochrany, nemal by si požičiavať peniaze, lebo ho ošklbú. Kto pochopí ihneď alebo to dokáže predstierať, mal by vstúpiť do komunistickej strany.

Úžera existuje, nepochybne má obete a je na pozadí smutných príbehov. Úžeru sotva možno odstrániť tým, že zákon stanoví, kto smie komu požičať peniaze, koľko za to môže chcieť, kto je prisprostastý a kto len prostý. Ešte nikomu, okrem diktátorov, sa nepodarilo vynútiť od ľudí morálku a etiku.

Karol Odriaš sa v dôvodovej správe k zákonu dušuje, že jeho návrhy nesmerujú „proti podnikaniu, ak podnikanie je vykonávané čestne a zákonne.“ Podľa návrhu by sa z legislatívy vytratilo zabezpečenie záväzku prevodom práva, zákon by určil maximálne úroky, určil by kto s kým a akú zmluvu môže uzatvoriť.

„Predpokladá sa, že návrh zákona nebude posudzovaný tak, že kto ho predkladá ale pohľadom aké problémy spoločnosti rieši,“ píše sa v dôvodovej správe. Možno sa komunistickému poslancovi splní sen a parlament mu dopraje sluchu. Zákon však sotva prejde. Nie preto, že ho predložil komunista, ale preto, že problém rieši spôsobom ako komunisti. Príliš veľa ľudí si ešte pamätá na časy, keď obracali aj toky riek.

(Písané pre Domino Fórum)