Diskusia o redukcii základnej sadzby sa zintenzívnila vzápätí po tom, čo šesť popredných ekonomických inštitútov v Nemecku včera prehodnotilo svoje prognózy ekonomického rastu v rámci eurozóny a táto spoločná štúdia zároveň potvrdila, že marcová inflácia sa zvýšila iba veľmi mierne. Nevyhnutné preto je, aby ECB v priebehu prvého polroka 2001 znížila základnú úrokovú sadzbu minimálne o 50 bázických bodov. Táto kategorická požiadavka vyplýva nielen z globálneho ekonomického spomalenia, ale aj z uvoľnenia rizika prípadnej cenovej nestability.
Európska centrálna banka by mala znížiť úrokové sadzby, pretože sa očakáva podstatne slabšia ekonomická expanzia a evidentne sa zmierňuje tlak rastu cien, hovorí sa doslova v spoločnej analýze šiestich popredných nemeckých ekonomických inštitútov. Medzinárodný menový fond a Nemecká asociácia bánk už vyzvali ECB, aby na rokovaní Výkonnej rady znížila úrokové sadzby o 0,25%, avšak do tejto chvíle sú zrejmé značne protichodné signály, ktoré toto zníženie síce nevylučujú, ale ani nepotvrdzujú. Základná úroková sadzba je na úrovni 4,75% a nemenila sa od októbra minulého roka.
Prognózy v Nemecku hovoria o tom, že tempo ekonomického rastu dosiahne iba 2,1% v roku 2001 a v roku 2002 bude tento ukazovateľ na úrovni 2,2%, hoci za rok 2000 vykazoval trojpercentnú hodnotu.
Októbrové odhady počas minulého roka hovorili o tempe rastu na hranici 2,7%, nemecká vláda tvrdí, že tento ukazovateľ dosiahne 2,6% a trvá na tom, že ho netreba revidovať. Nemecké ekonomické inštitúty prognostikujú celkový rast eurozóny na rok 2001 na hladine 2,6%, čo je o 0,2% menej v porovnaní s odhadom z októbra minulého roka.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj takisto znížila svoje ambiciózne predpovede – konštatuje, že rast eurozóny dosiahne 2,7%, hoci pôvodne vychádzala z ukazovateľa na úrovni 3,1%.
Výzvou na zníženie úrokovej sadzby zo strany ECB je aj to, že v marci vzrástla inflácia spotrebiteľských cien na medzimesačnom základe o 0,1% a na medziročnej báze dosiahla 2,5%. Po prvý raz od marca 1999 sa produkty z minerálnych olejov signifikantne nepremietli do rastu inflácie, avšak týmto negatívnym faktorom boli vzhľadom na krízu v európskom agrosektore (BSE, slintačka, krívačka) najmä potraviny, ceny ktorých sa od začiatku roka 2001 zvýšili o 6,2%, tvrdí Spolkový štatistický úrad.
Aj harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP), ktorý využíva Európska centrálna banka na porovnávanie inflácie v rámci štátov eurozóny, vzrástol iba mierne – na medzimesačnej báze o 0,2% (odhad 0,1%).
Aj z tohto dôvodu dnes môže ECB siahnuť k uvoľneniu menovej politiky.
Pod kritickým tlakom je najmä prezident Európskej centrálnej banky Wim Duisenberg, ktorý je vlastne už od nástupu do funkcie v roku 1998, predmetom častých útokov. Vyčíta sa mu najmä to, že nemá dostatočný cit ani razantnosť v oblastiach, akými sú politika výmenných kurzov a intervencie centrálnej banky. Veľa účastníkov trhu postupne stráca dôveru v jeho schopnosť strategicky zvažovať a chápať menovú politiku. Tieto vážne obvinenia by sa však po dnešnom dni mohli zmierniť.
V každom prípade sa 11. apríl zrejme stane určitým medzníkom ECB a celej eurozóny.