V krajinách Latinskej Ameriky silnie odpor proti neoliberálnej hospodárskej politike, ktorá je priveľmi orientovaná na trh. Veľká časť voličov v niektorých krajinách regiónu bola znechutená a rozčarovaná biednymi výsledkami hospodárskej politiky, ktorá mala práve cez trh priniesť zvýšenie životnej úrovne. Ešte pred Bolíviou sa rozhorčenie voličov prejavilo vo Venezuele, Peru, Ekvádore, Argentíne i Brazílii.

Začiatkom 90. rokov sa práve s touto hospodárskou politikou v Latinskej Amerike spájali veľké nádeje. Politika Washingtonu, ktorú propagoval Medzinárodný menový fond (MMF), mala odstrániť historické zaostávanie subkontinentu za vyspelým hospodárskym svetom.

Otázka však je, či príčinou súčasnej biedy v Latinskej Amerike je neoliberálna hospodárska politika vlád, alebo ich nedôslednosť, ktorá sa prejavuje v rozpočtovej nedisciplinovanosti, neuskutočnených daňových reformách, nedosiahnutí konkurencieschopných výmenných kurzov národných mien a podobne. Od južných hraníc USA smerom dole sa väčšina plánovaných zásadných reforiem neuskutočnila v súlade s dlhodobými projektmi.

Šéfekonóm banky ABN Amro v brazílskom Sao Paole Hugo Penteado povedal, že väčšina vlád hospodársky neoliberalizmus zle pochopila. Pre podnikateľov vytvorila takmer neobmedzený slobodný priestor, ale vlády zlyhali v sociálnej oblasti. „Ešte sme neboli nikdy takí chudobní a s takými rozdielmi ako teraz,“ povedal pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung.

Nezamestnanosť v Latinskej Amerike v poslednom období dosiahla najvyššiu úroveň za posledných 20 rokov. Tento údaj minulý týždeň uviedla Medziamerická banka pre rozvoj (IADB). Súčasná hospodárska politika viedla v regióne k prehĺbeniu rozdielov medzi majetnými a ostatnými spoločenskými skupinami.

S novým kurzom prišiel brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý vyhlásil boj proti biede. Zároveň je rozhodnutý dodržiavať rozpočtovú disciplínu a vysokú úrokovú mieru centrálnej banky, aby dosiahol zníženie inflácie. Odstrániť chce deficit štátneho rozpočtu a uskutočniť reformu dôchodkového systému. Daňovou reformou chce dosiahnuť hospodársky vzostup a od roku 2006 by 50 miliónov najchudobnejších Brazílčanov malo dostávať sociálnu výpomoc a rodinné prídavky, ak dokážu, že ich deti chodia riadne do školy a rodičia navštevujú kurzy pre analfabetov.

Prezident Svetovej banky (SB) James Wolfensohn povedal, že tento program „nie je len pre Brazíliu, ale pre všetky americké štáty“. J. Wolfensohn ponúkol Brazílii technickú a finančnú pomoc pri jeho realizácii.