Definoval sa aj „najkrajnejší“ scenár, v rámci ktorého dôjde k úprave benchmarkovej sadzby 11. apríla – teda na ďalšom zasadaní Výkonnej rady Európskej centrálnej banky.

Nerozhodnosť ECB zapôsobila prakticky okamžite – v priebehu niekoľkých minút totiž kleslo euro na najnižšiu tohtoročnú úroveň voči doláru a obchodovalo sa v hodnotách v rozpätí od 0,882-0,883 USD/EUR.

Základná úroková sadzba stanovená ECB teda zostala na úrovni 4,75% a nezmenila sa od októbra minulého roka. Niektorých analytikov tento krok neprekvapil, no investičná banka ING Barings vo svojej aktuálnej štúdii tvrdí, že ECB sa úplne zreteľne otvára kritike finančných trhov, pretože stále popiera riziká vplyvu spomalenia americkej ekonomiky na eurozónu a jej „ultraopatrnosť“ spôsobuje, že euro sa stáva stále zraniteľnejšie.

Vplyvní predstavitelia ECB Otmar Issing a Jean-Claude Trichet ešte pred týždňom tvrdili, že úroková politika sa razantne zmení, no vo Výkonnej rade zrejme nezískali potrebnú podporu. Prezident ECB Wim Duisenberg má naplánovanú tlačovú konferenciu na 11. apríla, kde by mal zdôvodniť svoju pozíciu, no hlavne fakt, prečo Európska centrálna banka stále nechce „napodobniť“ ostatné hlavné centrálne banky vo svete pri uvoľňovaní úrokovej politiky. Priznáva síce určité riziká v kontexte so spomalením tempa ekonomického rastu v USA, no rast v eurozóne má byť aj v roku 2001 „dostatočne robustný“, teda na úrovni 2-2,5%, čo je argumentom opätovného odkladu zníženia základnej úrokovej sadzby. Dodajme, že americký Fed túto sadzbu znížil v priebehu roka 2001 už tri razy.

Aj niektoré ekonomicky silné európske krajiny však vyjadrujú vážne obavy z nižšieho hospodárskeho rastu. Jednoznačne ide o Nemecko, ktoré sa vývozom svojich produktov výrazne angažuje v USA, ale napríklad aj Francúzsko, ktorého export nie je dramaticky závislý od pohybov na americkom trhu. Francúzsky index podnikateľských nálad vykázal v januári 2001 najnižšiu hodnotu od septembra 1999. Francúzsky Národný štatistický inštitút – INSEE v najnovšej analýze vychádza z toho, že celkový medzinárodný ekonomický kontext je neistý a výhľad priemyselnej produkcie má jasne klesajúcu tendenciu.

ECB v separátnom dokumente deklarovala čistý zisk za rok 2000 z menových operácií vo výške 3,35 miliardy EUR (3,01 miliardy USD).

Britský denník Financial Times však v inej súvislosti poskytuje ďalší, veľmi relevantný údaj : v januári sa totiž zaznamenali kapitálové investície v USA vo výške 45,5 miliardy EUR (41 miliárd USD), čo indikuje veľkú dávku dôvery investorov voči americkej centrálnej banke, ktorá – podľa toho istého zdroja – „zvláda veľmi komplikované úlohy s oveľa väčšou sebadôverou, neporovnateľnou s ECB“…