Ministerstvo financií SR sa do roku 1994 dohliadalo na subjekty kapitálového trhu. Vtedy rozhodlo, že zo svojej pôsobnosti vyčlení dozor nad kapitálovým trhom. Vynikol Úrad štátneho dozoru nad kapitálovým trhom. Jeho prvým prípadmi boli nútené správy investičného privatizačného fondu Prvá slovenská investičná privatizačná spoločnosť, a.s. (PSIPS) Banská Bystrica a podielových fondov založených Prvou slovenskou investičnou spoločnosťou, a.s. Bratislava. V časoch známeho štátneho tajomníka Jozefa Magulu, dnes pôsobiaceho v Národnej banke Slovenska, sa však niektoré fondy nedostali do popredia záujmu štátneho dozoru.

Jeden zo subjektov, ktorý bol postihnutý za porušenie zákonov sa dal do súdneho sporu s Ministerstvo financií SR. Najvyšší súd SR rozhodol, že ÚŠDKT nepozná ani jeden zo zákonov regulujúcich kapitálový trh. Kvôli tomu vlastne mohli všetci postihnutí žiadať o vrátenie sankcií alebo sa kvôli rozhodnutiam súdiť s MF. Za precedens môžu poďakovať súkromnému advokátovi Petrovi Kubíkovi. Jeden z rozsudkov nazval činnosť ÚŠDT ako činnosť podobnú výkonu štátneho dozoru.

Nič sa nedalo robiť a na kontroly ÚŠDKT museli spravádzať pracovníci Ministerstva financií SR. ÚŠDTK preto premenili na odbor Ministerstva financií SR. Viliam Vaškovič, ktorý bol v rokoch 1994 až 1998 známy záujmom o kapitálový trh v tých časoch tvrdil, že treba vytvoriť samostatnú Komisiu pre cenné papiere. To isté tvrdil aj Michal Horváth, ktorý sa po voľbách stal generálnym riaditeľom jednej z ministerských sekcií. V programovom vyhlásení vlády sa hovorilo, že by mal vyniknúť jednotný dohľad nad finančným trhom. V strednodobom horizonte sa uvažovalo, že by sa mal zjednotiť dohľad na kapitálovým trhom poisťovníctvom a komerčnými bankami. V roku 2000 vznikol zákon o Úrade pre finančný trh. Zákon bol jednou z podmienok pre vstup Slovenska do Organizácie pre hospodársky rozvoj a spoluprácu. V Programovom vyhlásení vlády z roku 1998 je zakotvená úloha legislatívne pripraviť a inštitucionálne zrealizovať účinnejšiu reguláciu finančného trhu, vytvoriť spoločnú inštitúciu pre dohľad nad bankami, sporiteľňami, subjektmi kolektívneho investovania, poisťovníctvom a obchodníkmi s cennými papiermi. K nim by mali logicky patriť aj dôchodkové fondy, ktoré sú na Slovensku známe jako doplnkové dôchodkové poisťovne.

Podľa dôvodovej správy k zákonu o Úrade pre finančný trh sa hovorí, že optimálne by bolo vytvoriť spoločnú inštitúciu v dvoch krokoch. Vyčlenenie dozoru nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom sa predpokladalo v prvej polovici roku 2000 a v skutočnosti to bolo v jeho druhej polovici. Druhá etapa mala prebehnúť v rokoch 2001 a 2002.

Od vzniku Úradu pre finančný trh neprešiel ani rok a objavil sa zákon o Úrade pre dozor nad finančným trhom. Ten vôbec nezohľadňuje to, že by mala vzniknúť inštitúcia jednotného dohľadu. Nový zákon tvrdí, že Úrad pre finančný trh by mal spolupracovať s Ministerstvom financií SR. Vôbec sa v ňom nespomína Národná banka Slovenska a už vôbec nie Úsek bankového dohľadu Národnej banky Slovenska.

Sú možné dva výklady týchto ustanovení nového zákona. Prvý je to, že Národná banka Slovenska a komernčé banky vôbec nepatria do systému finančného trhu. Druhým výkladom je, že kapitálový trh a poisťovne sú akosi bokom.

Okrem toho existuje aj veľa iných konštrukcií. Jednou z nich je obava, aby sa nebodaj nedostali niektoré údaja o minulosti bankového sektora do rúk nejakého nezávislého dozoru. Úsek bankového dohľadu Národnej banky Slovenska je podľa zákona nezávislý, ale so šéfom úseku môže guvernér centrálnej banky kedykoľvek rozviazať pracovný pomer.

Toľko konštrukcie, existujú však určite aj reálne dôvody prečo centrálna banka nechce vypustiť zo svojho košiara poslušnú ovečku. Po vstupe Slovenska do Európskej únie bude Národná banka Slovenska regionálnou kanceláriou Európskej centrálnej banky. Nebude mať na starosti menovú politiku, odpadnú jej problémy s obeživom, menšia bude jej úloha na voľnom trhu s finančnými prebytkami.

Okrem toho netreba zabúdať na to, že finančnými tokmi verejných financií sa namiesto centrálnej banky bude zaoberať štátna pokladnica. Najviac bude pre Európsku centrálnu banku potrebná štatistika a výskumy.

Predstavme si, že okrem spomínaných činností by dohľad nad bankami prešiel niekde inde. To by bola šanca na to, aby sa Národná banka Slovenska mohla nasťahovať späť do starej budovy na Gorkého ulici.

O zákone sa príliš nediskutuje. ÚFT bude podľa neho financovaný z príspevkov. Aj v tejto téze je dosť veľká asymetria. Prečo by si mali niektoré subjekty finančného trhu platiť dozor nad sebou a iné nie? Spravodlivým riešením by bolo, aby komernčné banky platili Národnej banke Slovenska za dozor alebo, aby poisťovne a subjekty kapitálového trhu za dozor neplatili.

Samotný ÚFT o zákone nič nehovorí. Veď kto by niečo kritizoval, riskoval by stratu miesta. Dnes nikto. Hlavne, keď je všeobecne známe, že ak by sa dostala k moci koalícia, ktorej základom bude HZDS určite zmení úrad tak, aby mohlo „rozprášiť“ jeho súčasné vedenie. Možno to urobí aj iná koalícia. Bude potrebovať umiestniť svojich.