Mútenie vody okolo Devín banky pre tromi týždňami začal predseda strany ANO Pavol Rusko. V autorskom článku vyriekol myšlienku, že v prípade Devín banky guvernér Národnej banky Slovenska Marián Jusko evidentne nesplnil svoju povinnosť. Tvrdil, že ak má aspoň trocha bankárskej alebo inej cti, musí urýchlene z čela centrálnej nezávislej banky odstúpiť. Padáka by mal dostať nielen guvernér, ale aj ďalší ľudia z vedenia NBS, ktorí sú do prípadu namočení. Rusko žiadal hlavy ministerky financií Brigity Schmögnerovej a podpredsedu vlády Ivana Mikloša.

Parlament dokonca prijal uznesenie k informácii vlády SR o príčinách, ktoré viedli ku krachu Devín banky. Žiada v ňom vládu, aby na januárovej schôdzi predložila správu o prijatých opatreniach v súvislosti s krachom tejto súkromnej banky.

Poslanci vyzvali vládu SR a guvernéra NBS Mariána Juska, aby na najbližšej schôdzi predložili správu o konkrétnych personálnych opatreniach, prijatých v súvislosti s krachom Devín banky. Juskovu hlavu žiadal aj Viliam Oberhauser zo SNS.

Politici zabudli však na niekoľko dôležitých vecí. Hospodárenie banky sa vyvíja v čase. Stav niektorých bánk je výsledkom pôsobenia manažmentov, ktoré z bánk dávno odišli, alebo boli odídené. S kľudom anglického lorda preto môžu dnes sedieť v parlamente, alebo vlastných firmách. Bolo by mylné domnievať sa, že kvôli bankovému dohľadu skrachovala Dopravná banka, Slovenská kreditná banka, Priemyselná banka, AG Banka. Vtedy nikto nežiadal žiadnu hlavu. Bolo to možno preto, lebo tieto banky ovládali skupiny spriaznené s niektorými politickými stranami, ale aj preto, lebo väčšinu kapitálu do týchto bánk dali štátne podniky a vtedy ešte štátom kontrolované banky a poisťovňa. Štát nie je dobrým majiteľom.

Tieto banky dopadli tak ako dopadli len kvôli obchodom, ktoré uzatvárali niekdajší manažéri. Tí, ktorí boli členmi štatutárnych orgánov majú dokonca trestnú zodpovednosť voči akcionárom banky. To, že poskytli úvery, ktoré sa nesplácali sa neprejavilo hneď, ale neskôr. Nesplácanie úverov je aj prejavom celkového stavu ekonomiky.

Bankový dohľad mohol tieto obchody nanajvýš monitorovať. Keď bol guvernérom Vladimír Masár a viceguvernérom zodpovedným za bankový sektor Jozef Mudrík mohli na základe informácií z jednotlivých bánk vytvoriť modely ich budúceho vývoja. Nemohli však prísť do banky a povedať, že tomu a tomu klientovi neposkytnete úver.

Aké opatrenie sa dá urobiť voči tým, ktorí nesplatili úvery. Dá sa im zakázať podnikať? Nie. Úvery si predsa brali firmy a nie ich majitelia ako fyzické osoby. Všetci poznajú všetkých a preto sa väčšinou nič nedeje.

Vo verejnosti panuje nedorozumenie, ktoré sa týka pôsobnosti a činnosti bankového dohľadu. Verejnosť sa domnieva, že Úsek bankového dohľadu Národnej banky Slovenska koná ex ante, teda pred príslušným rozhodnutím v banke. Nie je to pravda. Úsek bankového dohľadu Národnej banky Slovenska určuje pravidlá, podľa ktorých banky podnikajú. Napríklad banka môže poskytnúť klientovi úver do výšky 40 percent jeho kapitálu. Ide o pravidlo úverovej angažovanosti. Tieto pravidlá by mala každá banka dodržiavať. Za jeho nedodržanie sú stanovené isté sankcie.

Následne sa robí kontrola, či banky tieto pravidlá dodržiavajú, alebo nie. Je to ex-post, teda po prijatí istých rozhodnutí v banke. Po dohliadkach na mieste bankový dohľad môže zistiť konkrétne fakty. Na základe nich sa prijímajú opatrenia. Je ich celá škála. Poslednými z nich sú nútená správa a odobratie licencie banke. Do nútenej správy by mohli ísť politici, ktorí si zvykli hovoriť vždy, všade a o všetkom bez ohľadu na to, či sú kompetentní, alebo nie. Niektorým by mohli odobrať aj licenciu na politiku.