Rozšírenie Európskej únie (EÚ) je ekonomické a politické rozhodnutie a politici musia myslieť na svojich voličov, takže, napríklad, iniciatíva zo strany Rakúska a Nemecka o prechodnom období na slobodný pohyb pracovných síl je pochopiteľná. Myslí si analytik Viedenského inštitútu pre medzinárodné hospodárske porovnávacie štúdie Zdenek Lukas. „Celých sedem rokov by však Rakúsko, aj Nemecko museli veľmi silno vyargumentovať,“ povedal na stretnutí so slovenskými novinármi vo Viedni. Prechodné obdobia sú odstupňované na dva plus tri plus dva roky. Podľa jeho názoru toto prechodné obdobie zároveň chráni ekonomiku, na ktorú by mal obrovský dopad prípadný masový odliv vysokokvalifikovaných ľudí do Nemecka, či Rakúska. „Pre slovenskú ekonomiku by to bola rana,“ povedal.

Nejde len o prechodné obdobia zo strany členských štátov. Podľa Lukasa si Slováci, Maďari i Česi „vyjednali“ veľmi vyhovujúce prechodné obdobia. Je to napríklad sedemročný odklad liberalizácie trhu s pôdou. Podľa posledného stanoviska poľskej vlády, ktoré pôvodne požadovala 18-ročný odklad predaja pôdy, by boli Poliaci ochotní jednať o prechodnom období 10 až 12 rokov. „Inými slovami, myslím si, že sa opäť stretneme na magickom čísle sedem – bude to o trhu práce, o liberalizácii trhu s pôdou, aj o liberalizácii nehnuteľností,“ dodal. Podľa neho aj čerpanie z agrárnych fondov po vstupe nových krajín do EÚ nebude nakoniec desať, ale sedem rokov. „To je môj predpoklad,“ uviedol.

Podľa Z. Lukasa je nevyhnutná reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, ktorá agrorezortu poskytuje viac ako 50 percent rozpočtu. Zároveň však zdôrazňuje, že agrárna lobby vo Francúzsku a Nemecku, kde tento rok prebehnú voľby, je veľmi silná. „V Nemecku, kde budú voľby na jeseň, si nemôžu do konca roku dovoliť krátiť dotácie pre svojich poľnohospodárov,“ uviedol. Trend znižovania dotácií a „istej realokácie“ do štrukturálnych fondov je však jednoznačný. Dôvodom nebude len tlak kvôli rozširovaniu EÚ, ale aj zo strany Svetovej obchodnej organizácie (WTO) smerujúci k liberalizácii agrárneho obchodu.

Podľa Lukasa vstup Slovenska do EÚ a NATO bude znamenať aj nárast kredibility krajiny. „Dovolím si tvrdiť, že rating Slovenska po vstupe do NATO bude rovnaký ako Maďarska, Českej republiky a Poľska, a nie je vylúčené, že by mohol byť o niečo vyšší kvôli lacnejšej a kvalifikovanejšej pracovnej sile, čo je obrovská devíza,“ povedal. Slovensko doteraz uzavrelo 22 kapitol európskej legislatívy. Prvé rokovania počas španielskeho predsedníctva EÚ sú naplánované na marec.