Skutočnosti, ktoré nastali v spoločnosti B. M. G. Invest vyvolali „politické harašenie“ a každý sa chce na tejto kauze politicky vyžiť. Ministerstvo financií SR a vláda na nej nenesie žiadnu zodpovednosť. Tvrdí to štátny tajomník ministerstva financií Viliam Vaškovič (SDKÚ). Jozef Brhel, bývalý štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR (HZDS) v televíznej relácii STV O päť minút dvanásť vyjadril opačný názor. Vláda podľa neho vedela minimálne od januára 1999, že vklady v týchto spoločnostiach sú nesmierne rizikové. Mala prijať opatrenia už skôr ako 1. januára 2002.

„Základný problém je v tom, že štát je povinný chrániť investora amatéra pred takzvanými profesionálmi, ktorí môžu zneužiť jeho dôveru. Štát musí chrániť investora pred defraudom. Vo svete takéto spoločnosti podnikajú, ale sú pod dohľadom,“ povedal Brhel. Okrem iného poznamenal, že vláda mala v programovom vyhlásení vytvorenie jednotného dohľadu, ktorý by zahŕňal inštitúcie kapitálového trhu, banky, poisťovne a dôchodkové fondy.

Vaškovič tvrdí, že investovanie tohto typu nie je nikde vo svete regulované. Na finančnom trhu pôsobia len licencované subjekty – poisťovníctva, bankovníctva a kapitálového trhu. Dohľad na nimi je združený v asociáciách IOSCO, FESCO a Bazilejským výborom. Po roku 1999 sa ich podnikanie obmedzilo zákonom o bankách a zákonom o kolektívnom investovaní. Podnikali ako obchodné spoločnosti.

Brhel tvrdí, že firma Horizont Slovakia podnikala ako obchodník s cennými papiermi a používal peniaze B. M. G. Invest. Od 1. novembra 2001 spadal pod Úrad pre finančný trh. Expert HZDS tvrdí, že stratám sa dalo predísť. Poznamenáva, že B. M. G Invest sa pokúšal podnikať v Českej republike. Komisia pre cenné papiere ich vyhnala z trhu.

„Odborná verejnosť vedela, že obchodník s cennými papiermi Horizont Slovakia dlhodobo kumuluje stámiliónové straty. Stačil podnet daňového úradu, aby skontroloval podnik či náhodou nie je v predĺžení. Potom keby zistil, že je v predĺžení, stačí podanie na registrový súd a mohlo dôjsť ku konaniu a k zániku spoločnosti,“ povedal Brhel.

Rastislav Šepták, poslanec Slovenskej národnej strany tvrdí, že ide predovšetkým o 140 000 ľudí, ktorí prišli o 5 mld. Sk a hovorí, že kvôli podobným inštitúciám existuje finančná polícia a tajná služba. „Vláda mala jednoducho pripraviť režim nútenej správy a zastavenie činnosti,“ komentuje Šepták.

Vaškovič v reakcii uviedol, že Ministerstvo financií SR v polovici minulého roka dalo podnet na prešetrenie činnosti týchto spoločností v polovici minulého roka. Dodal, že vzniku podobných spoločností v právnom štáte sa nedá zabrániť. „Odborníci a politici nech si dávajú väčší pozor na reči. Je celkom možné, že niektorá z týchto spoločností nefunguje na pyramídovom princípe a môžu je dostať na lopatky svojimi vyhláseniami. Ak konatelia v týchto spoločnostiach podvádzajú svojich spoločníkov, ak konajú proti zákona, na to existujú orgány činné v trestnom konaní. V legislatíve nie je problém, ale tieto subjekty sa majú riešiť na úplne inej pôde,“ hovorí Vaškovič.

Laszló Gyurkovsky (SMK) tvrdí, že za všetko môžu akcionári a spoločníci firiem, ktoré to spôsobili. „Využili dôverčivosť občanov. Peniaze jednoducho podľa informácií, ktoré máme k dispozícii jednoducho ukradli. Peniaze sú jednoducho preč. Predpokladám, že ich nikdy neuvidíme,“ hovorí poslanec SMK.

Tvrdí, že legislatíva nie schopná postihnúť také veci, ktoré tímu ľudí dlho vymýšľajú kvôli tomu, aby obišli zákony. Finančná polícia a prokuratúra podľa neho zanedbali svoje povinnosti. „Ak nekoná finančná polícia, na vine je vždy vedúci, „poznamenal Gyurkovsky. Šepták tvrdí, že zodpovednosť leží priamo na vláde. Vaškovič poznamenal, že Ministerstvo financií SR upozornilo aj daňové úrady a kontrola obchodníkov s cennými papiermi je vecou Úradu pre finančný trh.