Vlády mnohých krajín sa snažia rýchlo zmraziť bankové účty Usáma bin Ladína. Snažia sa tým pripraviť jeho organizáciu zdrojov financovania. Pri pokusoch neberú do úvahy jednoduchý fakt – na uskutočnenie teroristických aktov peniaze netreba. Teroristi sú asketickí ľudia, poukazuje na to vyšetrovanie novinárov Wall Street Journal.

Pokusy zablokovať aktíva bin Ladína sa nezačali to atentátoch na WTC. Už v roku 1998 oddelenie kontroly zahraničných aktív Ministerstva financií USA zaradil bin Ladína a organizáciu Al Kajda do zoznamu subjektov, s ktorými majú zakázané obchodovať americké firmy a banky. Neskôr sa na čierny zoznam dostal talibanský Afganistan. Tieto opatrenia nemali žiaden efekt, pretože vôbec nejde o peniaze.

V tlači sa nie raz objavovali odhady osobného majetku bin Ladína, ktorý vraj prevyšuje 300 mil. USD. Tieto peniaze zdedil od otca, veľkého saudskoarabského podnikateľa pred dvadsiatimi rokmi. Ľudia, ktorí ho osobne poznajú tvrdia, že tieto odhady sú prehnané. Podľa hodnotenia Muhammada al-Massadi, ktorý určitý čas pomáhal bin Ladínovi a neskôr emigroval do Európy, osobný majetok bin Ladína predstavuje od 30 do 40 mil. USD. „Zaoberá sa vecami, ktoré len pohlcujú peniaze a neprinášajú ich,“ hovorí al-Massari. Okrem toho, podľa niektorých hodnotení, podnikanie bin Ladína je úplne zle riadené.

Čo sa týka rozvetvenej organizácie „teroristu číslo jeden“, počas mnohých rokov sa financovala najprimitívnejším spôsobom – malými podnikmi a kriminálnou činnosťou. Okrem toho, podľa dostupných materiálov vyšetrovateľov a výpovediam na súdoch, prisluhovači bin Ladína, zvyčajne od neho prakticky nič nedostávajú za vykonanie jeho rozkazov. Zodpovednosť bin Ladína za teroristické útoky 11. septembra ešte nikto priamo nedokázal, avšak aj zločinci konali na základe schémy s malým rozpočtom. Nocovali v lacných hoteloch, dohadovali sa kto zaplatí účet a jeden z nich žil za peniaze od rodičov, tvrdí Wall Street Journal.

Aktivisti skupina Al Kajda, ktorú vedie bin Ladín, prevážajú hotovosť v kufroch, alebo robia prevody malých súm. Táto taktika sa nezmenila od osemdesiatych rokov keď islamskí bojovníci bojovali proti sovietskej armáde. Je samozrejmé, že bin Ladín a jeho prívrženci nezavrhujú ani tradičné finančné kanály. V Sudádne, kde mal bin Ladín svoju základňu do tých čias pokiaľ sa v roku 1996 nepresťahoval do Afganistanu, jeho prvou „investíciou“ bola kúpa pozemkov za 430 000 USD. Peniaze posielal do banky v Chartúme. Ešte 230 000 USD utratil na kúpu staršieho amerického nákladného lietadla C-130, ktorý neskôr havaroval nad púšťou, Avšak toto sú strategické investície do vytvorenia veľkej organizácie. Príprava a uskutočnenie konkrétnych operácií stojí oveľa menej. Zmrazenie účtov a iné preventívne opatrenia sú schopné skomplikovať ďalší rozvoj teroristických organizácií, ale vycvičené sú tisícky ľudí, ktorí sú pripravení na nové teroristické útoky.

Podľa slov Saada al-Fagi, disidenta zo Saudskej Arábie, ktorý žije v Londýne, Američania jednoducho nechápu samotné muslimské spoločenstvo, a ani to ako sa v ňom používajú peniaze. „Pri organizácii operácie podobnej na teroristický útok sa nedá hovoriť o miliónoch, a určite nie o miliardách, ale len o niekoľkých tisíckach dolárov,“ myslí si al-Fagi. Skutočne podľa oficiálneho hodnotenia, výdavky na organizáciu teroristického útoku na WTC v roku 1993 boli asi 10 000 USD. Je známe ako dvaja z tých čo sú podozriví ako únoscovia lietadiel z 11. septembra prežili týždeň od 26. augusta do 9. septembra tohto roku. Bývali v lacnom moteli a obaja spolu zaplatili 250 USD, sami si prali v spoločnej práčke, ktorej prenájom stojí 1 USD, jedlo si kupovali v obchode a varili na izbe. Podľa vyjadrenia majiteľ firmy prenajímajúcej automobily Warrick´s Rent-A-Car, kamikadze sa snažili ušetriť aj na automobiloch a vyberali si tie najlacnejšie. Najväčším výdavkom bolo školenie v leteckej škole na Floride Huffman Aviation, ktoré stálo od 18 000 do 20 000 USD.

Wall Street Journal tvrdí, že ani bin Ladín nevydzuje zbytočne peniaze. O tom ako riadi svoje operácie sa stalo známe počas vyšetrovania teroristov, ktorí do vzduchu vyhodili veľvyslanectvá USA. V Sudáne, hlavnom meste Kene Nairobi, vo Veľkej Británii v USA spolupracovníci bin Ladína nezvrhnú žiaden obchod. Otvárali firmy na farbenie kože, či obchodovali s drahými kameňmi. Farma v Sudáne, na ktorej sa pestovala kukurica a podzemnica olejná mala ešte jednu funkciu, plnila funkciu polygónu, kde učili zaobchádzať teroristov so zbraňami. Keď do Afganistanu štartovalo lietadlo naložené cukrom, vracalo sa s nákladom zbraní.

Keď sa bin Ladín dohodol o dodávkach automatov Kalašnikov „bratskej“ organizácii Islámsky Džihád v Egypte, nenakladal lietadlá, ani lode, čo dokonca ani nie nákladné auto. Namiesto toho kúpil dve karavány, z ktorých každá mala po 50 tiav. Prekonali cestu niekoľko stoviek kilometrov zo Sudánu do susedného Egypta. Svedok Džamal Ahmed al Fadl na spomínanom súde spomímanl, že 10 000 USD, ktoré dopravoval aktivistom organizácie Al Kajda do Kene, a potom 100 000 USD určených palestínskej skupine v Jordánsku, jednoducho skrýval pod šatstvom. Pomocníci bin Ladína nikdy nevyvolávajú podozrenie, pretože všetky tajné úlohy skrývajú pod plášťom legálneho obchodu.

Podnikanie, charitatívna činnosť sa zliali do jedného celku. Ešte jeden člen organizácie Al Kajda, Vadi el-Hadž, ktorý bol odsúdený za výbuchy v Afrike, pred súdom povedal, že bol na „služobnej ceste“ v Baku kde mal za úlohu založiť charitatívnu organizáciu, ktorej tajnej cieľom bolo pomáhať Čečensku.

Podnikanie bolo dobrým maskovaním pre bin Ladína v Sudáne a v iných krajinách. Mnohé podniky však prežívali len s ťažkosťami. Napríklad firma, ktorá bola dílerom automobilov v Nairobi a viedol ju el-Hadž, zbankrotovala. Raz sa dostal do tak komplikovanej situácie, že porozprával o svojich ťažkostiach parnerovi v Black Giant, jednej z firiem, ktoré patria Al Kajda a dodal, že bude nútený nájsť si ďalší úväzok aby mohol uživiť rodinu.

V polovici deväťdesiatych rokov podľa niektorých svedkov bol na tom v podnikaní bin Ladín v Sudáne tak zle, že nútený so spolubojovníkmi diskutovať o tom ako sa dostane z krízy. Znížil mzdy a zavrel niekoľko podnikov.

Wall Street Journal tvrdí, že s teroristami sa nedá bojovať tak s európskymi a americkými „práčmi“ špinavých peňazí. Vyspelé krajiny musia prejsť kurz štúdia moslimských zvykov.