Spojené štáty sú totiž pre ne tradičným trhom a podľa analýzy Morgan Stanley Dean Witter sa v roku 2000 práve americký trh zhruba jednou štvrtinou podieľal na celkovom raste exportu ázijských štátov (s výnimkou Japonska) a jeho celkový objem sa zvýšil o 40 miliárd dolárov.
Najnovšie ukazovatele sú však pre ázijských exportérov šokom. Thajský vývoz sa vo februári znížil o 3,9%, no podstatne horšie je na tom Čína, ktorá ešte v polovici uplynulého roka zaznamenávala medzimesačný nárast zhruba o 20-30%, ale aktuálne údaje hovoria iba o jednopercentnom zvýšení jej exportu.
V tejto chvíli zrejme nikto nepredpovedá návrat finančnej krízy z roku 1997, no terajšie prudké spomalenie vývozu z Ázie je veľmi nevhodne načasované.
Slabne totiž aj domáci dopyt a regionálne banky sú pod silným tlakom zlých úverov a nedobytných pohľadávok, strácajú motiváciu, ale aj disponibilné zdroje na financovanie miestnych firiem a spoločností.
Rast hrubého domáceho produktu má v roku 2001, s výnimkou Japonska a Číny, poklesnúť o polovicu, čím sa plány na reštrukturalizáciu vnútorných ekonomík dostávajú pod veľký otáznik.
Rozdiel je iba v tom, že po kríze v roku 1997, držala „nad vodou“ ázijské spoločnosti a podnikateľské subjekty prudko narastajúca krivka amerického dopytu, čo im umožňovalo financovať prevádzkové náklady a realizovať investičné zámery. Teraz však výnosy z exportu sotva pokryjú investičné potreby.
Tento trend sa začal v poslednom štvrťroku 2000, kedy došlo k poklesu vo sfére amerických informačných technológií a výpočtovej techniky. Export v tomto období v porovnaní s tretím kvartálom 2000 zaznamenal historické minimum za ostatných 15 rokov, konštatuje analýza Goldman Sachs.
Tento fakt umocňuje skutočnosť, že ázijské firmy sú veľmi pevne a dlhodobo previazané práve na americký sektor informačných technológií, vyrábajú komponenty od počítačových čipov až po periférne zariadenia, čím sa Ázia stáva akousi „obrovskou výrobnou halou amerických počítačových a technologických spoločností“.
Na ilustráciu iba dodajme, že zhruba tretinu juhokórejského vývozu predstavuje práve spotrebná elektronika a jej komponenty.
Pokles však vykazuje aj takzvaný „neelektronický“ export a napríklad firmy v Hong Kongu očakávajú počas tohto mesiaca až 20%-ný pokles objednávok zo Spojených štátov.
Ázijské krajiny vidia východisko iba v tom, že opätovne dôjde k silnému vzostupu dopytu na americkom trhu, čo sa však s najväčšou pravdepodobnosťou neudeje v dohľadnom čase a v rapídnom rozsahu. Bude to teda znamenať, že perspektíva ozdravenia ázijských ekonomík sa spomalí a ich stagnácia sa presunie až do obdobia roku 2002.
Goldman Sachs definoval prognózu, podľa ktorej Filipíny, Indonézia, Malajzia a Thajsko zaznamenajú v roku 2001 tempo rastu hrubého domáceho produktu na priemernej úrovni 2,7% a ekonomiky „štyroch ázijských tigrov“, teda Hong Kongu, Tchaiwanu, Južnej Kórey a Singapúru dosiahnu rast na hladine 4,2%, čo by nebola nijaká tragédia, no v porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o takmer polovičný pokles.
Niektorí ekonómovia tvrdia, že ázijské ekonomiky dosiahnu hospodársky rast, iba ak pristúpia na znehodnotenie vlastnej meny.
Pred štyrmi rokmi došlo k erupcii finančnej krízy, no dnes si v Ázii nikto nechce ani len pripustiť jej eventuálny návrat.
V každom prípade však ázijské, silne proexportne orientované ekonomiky momentálne čelia nemalej výzve a jej zvládnutie určite nebude jednoduchou, ani nekomplikovanou záležitosťou.
V tomto kontexte treba hodnotiť aj terajšiu návštevu nadmieru kontroverzného a zakrátko aj odstupujúceho japonského premiéra Moriho v USA.