„Jednoduché prirovnanie nie je poruke,“ odpovedá Daniel Ferjanček, riaditeľ Útvaru projektu štátnej pokladnice na Ministerstve financií SR, na otázku, čo je to štátna pokladnica. „Mnoho ľudí si myslí, že štátna pokladnica je informačný systém. Čítal som kdesi, že štátna pokladnica je výmysel Európskej únie, ktorý nedokázala uplatniť sama, tak ho vnucuje nám. Veľmi často sa štátna pokladnica stotožňuje s inštitucionálnou podobou. Na všetkých predstavách je trocha pravdy a veľa pravdy v nich chýba. Snažím sa štátnu pokladnicu vysvetľovať ako systém, pomocou ktorého sa dajú riadiť financie. Ešte jednoduchšie možno povedať, že je to systém, ktorý umožňuje, aby finančné toky a operácie vo verejnej správe boli prehľadnejšie, predvídateľnejšie, kontrolovateľnejšie. To všetko spolu vytvára dostatok informácii na to, aby sa systém dal riadiť,“ hovorí v úvode rozhovoru pre PROFIT D. Ferjanček.

Aký je dôvod rozhodnutia štátu takto riešiť otázku verejných financií?

Motorom zmien na Slovensku je prístupový proces do Európskej únie. To je motív aj na štátnu pokladnicu, ale nielen na ňu. Prehľadnosť a efektívnosť pri nakladaní s verejnými financiami je v modernej krajine nevyhnutnosťou. Vo vyspelých krajinách majú dobré skúsenosti. V detailoch sa systémy líšia, ale základné črty štátnej pokladnice sú všade rovnaké a všade fungujú. Kľúčovou motiváciou je teda skvalitnenie riadenia verejných financií, čo je dôležité, aby štát dokázal zabezpečiť svoje funkcie.

To je celkom prirodzený motív aj bez toho, aby sa angažovala Európska únia.

V únii majú s riadením verejných financií dobré skúsenosti, takže v tomto zmysle predstavuje väčšmi zdroj myšlienok a riešení ako nejaký nepríjemný príkaz. Únia má záujem o prehľadnosť najmä pre peniaze z jej fondov.

Dobré riadenie určite nie je dôležité samo pre seba. Výsledkom sú úspory?

Existujú štúdie, ktoré vyčísľujú konkrétne úspory z uplatnenia systému štátnej pokladnice. Napríklad Maďari hovoria, že náklady na systém sa vrátili za jeden rok a úspory predstavujú dve percentá verejných výdavkov.

Rátali ste už aj vy?

Niektoré prínosy sa zrátať dajú, iné nie. Ťažko povedať, aký efekt je napríklad zo skrátenia cesty platobného príkazu. V roku 1999 sme sa pokúsili kvantifikovať úspory. Spočítali sme zdroje, ktoré mala verejná správa, a odhadli výnos, ktorý by priniesla centralizácia týchto zdrojov. Vtedy nám to vyšlo zhruba na 1,6 miliardy korún. Podmienky sa zmenili, napríklad výrazným znížením úrokových sadzieb v bankách. Návratnosť investície predpokladáme teraz v stovkách miliónov korún, čím sa môže predĺžiť. Pre štátny rozpočet, kde aj desiatky miliónov sú nezanedbateľnými peniazmi, prinesie štátna pokladnica veľmi zaujímavé úspory. Ak vezmeme do úvahy aj úspory, ktoré dnes nevieme spočítať, potom je význam štátnej pokladnice nespochybniteľný.

Nie všetky peniaze verejnej správy však prejdú do systému štátnej pokladnice. Má teda zmysel?

Určite má. To, že sa nepodarilo v zákone o štátnej pokladnici presadiť včlenenie peňazí samospráv do systému, je negatívum. Medzinárodným inštitúciám to vysvetľujeme veľmi ťažko. Počul som aj názor, že reformu verejnej správy sme mali začať až po vytvorení pokladnice. Zahraniční odborníci nepovažujú za šťastnú skutočnosť, že „púšťame“ peniaze do samospráv bez dostatočnej kontroly. Tiež nie je správne, aby sa samosprávy vyčleňovali. Pokladnica má však aj tak význam a predpokladám, že časom sa do nej začlenia všetky zložky verejných financií. Je to vec politickej vôle, technológia bude pripravená.

V štátnej pokladnici však nie je začlenené ani riadenie štátneho dlhu.

Štátny dlh budeme riadiť samostatne. Vychádzali sme z racionálnosti európskeho trendu. Štátny dlh by nemala ovplyvňovať politika, najmä operatívna úroveň jeho riadenia by mala byť výlučne v rukách odborníkov. Viaceré krajiny už pristúpili k vyčleneniu riadenia štátneho dlhu do samostatných dlhových agentúr. Sú to malé, dynamické inštitúcie s úzkou špecializáciou. Okrem iných výhod dokážu tieto agentúry aj produkovať úspory. Dobrý príklad možno nájsť v Nemecku, Portugalsku či Maďarsku, Írsku, Fínsku… Podobnou cestou chceme ísť aj my. Problematické bude obsadiť ho špičkovými odborníkmi, už aj pre mzdovú úroveň rozpočtovej organizácie. Časom sa to však zmení a aj na Slovensku vznikne plnokrvná agentúra.

O štátnej pokladnici sa hovorí už dlho. Kedy predpokladáte plnú funkčnosť systému?

Dnes sú určujúce termíny, ktoré vyplývajú zo zákona. Systém by sa mal dotvoriť do konca budúceho roka. Od 1. januára 2004 by verejné financie mali pracovať v novom režime.

Je systém naozaj taký komplikovaný, že potrebuje na prípravu toľko času, čiže niekoľko rokov?

Prvý zákon o štátnej pokladnici vznikol v roku 1993. Mal jednu stranu aj s podpismi. Bol veľmi formálny. Ani pokus v roku 1996 neskončil úspechom. Projekt sme reálne začali v roku 1999, teda potrvá zhruba štyri roky. To je štandardný čas na prípravu aj v iných európskych krajinách. Systém naozaj nie je jednoduchý. Obsahom nie je nepochopiteľný, vyžaduje však uplatnenie viacerých prvkov, z ktorých každý potrebuje čas. Napríklad vytvorenie informačného systému sa sotva dá skrátiť na menej ako rok. Po 1. januári 2004 bude štátna pokladnica funkčná, potrvá však istý čas, kým bude pracovať rutinne. Ľudia sa musia prispôsobiť a naučiť nové veci.

Vyžaduje práca v systéme štátnej pokladnice špeciálnu kvalifikáciu?

Nemyslím si, že na to treba zvláštne vzdelanie. Niektoré veci, napríklad dobré plány, sa musia ľudia naučiť robiť. Plánujú aj dnes, avšak záväznosť plánov je dosť nízka. Jedna z rozhodujúcich funkcií pokladnice je práve plánovacia. V Anglicku sme sa stretli dokonca s praxou bonifikácie za presné plány. Kto plánoval dobre, dostal do rozpočtu viac peňazí, kto zle, nepresne, získal menej.

Nevezme štátna pokladnica možnosť improvizácie? Striktne stanovený plán, ktorý nemožno zmeniť, je možno až zväzujúci.

Samozrejme, život je často iný ako plány. Štátna pokladnica obsahuje aj korekčné mechanizmy, cieľom je však minimalizovanie ich využívania natoľko, aby sa nezmenšil význam plánovania. Snaha je dosiahnuť stav, aby sa plánovalo na čo najdlhší čas a čo najpresnejšie. Každá zmena totiž stojí peniaze.

Užívatelia akéhokoľvek systému oceňujú najmä to, čomu sa v žargóne hovorí „blbuvzdornosť“. Bude taká aj štátna pokladnica? Obmedzí možnosť chyby z omylu?

U klientov štátnej pokladnice pracujú ľudia pokrývajúci celú škálu od základnej počítačovej gramotnosti až po expertov, ktorí sa budú snažiť systém prekonfigurovať, teda meniť nastavenia a charakteristiky. Softvér by mal byť čo najjednoduchší, užívateľsky prívetivý. Preto už dnes spolupracujeme s ľuďmi, ktorí budú systém používať. Ich pohľady sú často iné ako naše, čo je prirodzené, lebo aj záujmy máme často odlišné. Konzultácie sú veľmi užitočné. Predpokladáme aj to, že u časti užívateľov vznikne psychologická bariéra, pretože sa významne zmení spôsob komunikácie. Už nebude treba chodiť do banky, všetko sa udeje cez počítač.