Niekedy si už pripadám ako papagáj alebo pokazená platňa, ktorá dokola opakuje tie isté tóny. Za posledné obdobie som totiž mnohokrát zdôraznil, že v dobrých časoch treba šetriť a vytvoriť si tak vankúš na nepríjemnosti, ktoré skôr či neskôr prídu. Je vynikajúce, že deficit verejných financií z roka na rok postupne klesá, avšak pri nečakane dobrom raste príjmov sme už vyrovnané hospodárenie mohli mať. Nulu v hospodárení sľubujú politici už dlho, ale vždy sa nájde nejaký dôvod, prečo tento cieľ posunúť. Veď čo také hrozné sa môže stať, ak na sekeru minieme o pár sto miliónov eur navyše?
Najnovšia štúdia Christiny a Davida Romerovcov1 prináša zaujímavý pohľad na túto otázku. Autori najskôr na základe publikácií OECD skonštruovali index finančných ťažkostí. Do úvahy brali vývoj v 24 krajinách od roku 1967. Intenzitu kríz pritom odstupňovali od nuly (všetko je v poriadku) až po 15 (kolaps finančného systému). Sedmička označuje už celkom slušné problémy, ktoré zvyčajne majú aj makroekonomické následky.
Ľudovít Ódor