Jednou z najhorších predstáv podnikateľa je neuhradená pohľadávka. Splní všetko, čo sľúbil – zrealizuje zákazku, ale zadávateľ mu nezaplatí. Je to však práve on, kto musí zaplatiť za materiál, mzdy robotníkom a mnohé ďalšie výdavky. Platí ich zo svojich rezerv a nemá ani najmenšiu nádej na vymoženie peňazí od dlžníka. Aj keď sa poučí, a s takým človekom si už nikdy nič nezačne, môže prísť iný, rovnako insolventný zákazník. Jeho neschopnosť či neochota vyrovnať si záväzky však nemusí byť viditeľná pri podpise zmluvy. Každý by mal byť, prirodzene, opatrný už od začiatku. Ale ani najväčšia opatrnosť alebo podozrievavosť nemusí ukázať všetky trhliny.

Návrh novely zákona o daniach z príjmov (zákon č. 366/1999 Z. z.) však predpokladá koniec tejto situácie, a to znamená východisko z nej. Podnikatelia si pravdepodobne budú môcť odpisovať nepremlčané pohľadávky bez toho, aby bol na ich dlžníka vyhlásený konkurz. Ak sa poslanci dohodnú, malo by sa tak stať už v tomto roku. Predpokladaný začiatok účinnosti novely je 1. apríl 2003. Podnikatelia môžu len dúfať, že im zákonodarcovia vyjdú v ústrety a novelu prijmú.

Odpis pohľadávky do daňových výdavkov, napríklad po mimosúdnej dohode s dlžníkom, tak veriteľom umožní trvalo sa vyrovnať s neuhradenými pohľadávkami. Dlžníci si, samozrejme, o odpustený záväzok budú musieť zvýšiť základ dane z príjmu, ako aj svoju daňovú povinnosť. Návrh novely dokonca predpokladá retroaktívny účinok, čo znamená, že odpisovanie môže veriteľ uplatniť aj na pohľadávky so splatnosťou do 31. decembra 2001. Bude si ju musieť rovnomerne zahrnovať do daňových výdavkov počas štyroch rokov vo výške 25 % z ceny pohľadávky. Hodnotu majetku si budú môcť trvalo znižovať iba veritelia, ktorí už nepredpokladajú ich úhradu. Daňovou podmienkou na preukázanie nedobytnosti a uznanie odpisu v nákladoch pritom bude neuhradenie pohľadávky do dvoch rokov po splatnosti. Novela upravuje aj predaj, respektíve postúpenie pohľadávok tak, aby aj strata z predaja bola súčasťou základu dane z príjmov.

Výhodné aj pre štát

Podľa predkladateľov novely by sa mal navrhovanou úpravou eliminovať vysoký negatívny vplyv na štátny rozpočet už v roku 2003. Eliminácia sa zrealizuje práve tým, že návrh novely zabezpečuje, aby odpustený záväzok bol súčasťou príjmov dlžníka, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území SR. A rovnako aj tým, že odpis pohľadávok do daňových výdavkov je realizovaný rovnomerne počas štyroch zdaňovacích období. Zvýšenie daňových výdavkov u veriteľov a odpis neuhradených pohľadávok spôsobí podľa rezortu financií výpadok daňových príjmov v tohtoročnom štátnom rozpočte v objeme 2 až 3 mld. Sk. Podľa údajov Štatistického úradu SR predstavovali pohľadávky po lehote splatnosti ku koncu roku 2001 sumu 111,5 mld. Sk.

Novela by mala priniesť oživenie ekonomiky a konkurencieschopnosti existujúcich výrobných odvetví, ako aj zvýšenie objemu investícií do týchto oblastí. Dôležité je však zabezpečenie príjmov štátneho rozpočtu už v roku 2003 a zosúladenie podmienok uplatňovania odpisu nedobytných pohľadávok s podmienkami uplatňovanými v krajinách EÚ.

Keďže autorom návrhu novely je Ministerstvo financií SR, malo by mať uvedený návrh uverejnený na svojej webovej stránke. Najmä preto, aby mohlo prijímať pripomienky a prípadne ich prerokovať v NR SR. Ak by sa podnikateľ alebo hocikto iný chcel vyjadriť k spomínanej novele, nemá takúto možnosť online, keďže do uzávierky čísla nebola na stránke ministerstva ani len zmienka o nejakom návrhu novely zákona o daniach z príjmov.

Zákon vymedzuje tieto prípady, keď nedobytná pohľadávka účtovaná ako náklad sa uzná za daňový výdavok u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva:

– ak súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

– na základe výsledku konkurzného alebo vyrovnacieho konania,

– ak daňovník-fyzická osoba zomrela a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním na dedičoch dlžníka,

– ak pohľadávka nepresahuje 1 000 Sk a ak sa trvalo upúšťa od jej vymáhania z dôvodu, že náklady na jej vymáhanie by presiahli hodnotu pohľadávky,

– ak majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania alebo krytie trov výkonu súdneho rozhodnutia a súd exekúciu na návrh oprávneného alebo výkon rozhodnutia zastaví,

– ak bola pohľadávka klasifikovaná ako stratová a ak na túto pohľadávku je možné utvoriť opravnú položku zahrnovanú do výdavkov (nákladov) podľa osobitného zákona (zákon o rezervách a opravných položkách v prípade bánk) vo výške 100 % nominálnej hodnoty pohľadávky.