Počas globálnej finančnej krízy a ekonomického poklesu je pravdepodobné, že spoločnosti z rôznych sektorov poľavia zo svojich ochranných mechanizmov v oblasti manažmentu rizík, a tým sa viac vystavia riziku škôd v dôsledku hospodárskej kriminality. Táto situácia sa obzvlášť môže týkať podnikov z automobilového sektora, uvádza Michael Peer, partner spoločnosti KMPG pre forenzné služby v strednej a východnej Európe (SVE) .

Podľa neho sú spoločnosti v súčasnosti v štádiu dramatických zmien a  musia čeliť tlaku  v súvislosti s hospodárskou kriminalitou, ktorý prichádza z dvoch strán: znižujú sa počty pracovníkov a prácu musí vykonávať menej ľudí, a taktiež mohlo dôjsť k prepusteniu ľudí, ktorí predtým vykonávali úlohy dôležité z hľadiska prevencie alebo odhaľovania hospodárskych deliktov a tieto úlohy sa nebudú ďalej vykonávať.

”Ak spoločnosť stráca svoje preventívne mechanizmy, zvyšuje sa riziko  výskytu podvodov a zamestnanci tiež majú väčšie možnosti dopustiť sa podvodu,“ uviedol Peer. Na druhej strane možný nadbytok pracovníkov môže situáciu ešte zhoršiť. Pracovníci sa obávajú, že stratia zamestnanie, zisťujú, že nedostanú odmeny, ktoré dostali v minulých rokoch a začínajú sa znepokojovať, čiže pociťujú tlak na spáchanie podvodu,“ uviedol Peer. „Odôvodnia si to jednoducho – tvrdo som pracoval a odmenu si zaslúžim. Ak mi ju nevyplatia, vezmem si ju inak.“

Najnovšia správa spoločnosti KPMG nazvaná „Podvod v automobilovom priemysle v strednej a východnej Európe“ komplexne rozoberá problémy, ktoré súvisia s otázkou podvodu a taktiež informuje o tom, ako vedúci pracovníci z automobilového sektora v strednej a východnej Európe (SVE) pristupujú k tejto problematike.

Skúsenosti KPMG hovoria, že slovenské podniky všeobecne v porovnaní s európskym priemerom priznávajú nižšiu úroveň hospodárskej kriminality.

Vo všeobecnosti môže legislatíva poskytnúť rámec, vďaka ktorému je možné vinníkov potrestať, ale úspešnosť odhaľovania hospodárskych trestných činov ďalej podstatne závisí od firemnej kultúry a opatrení prijatých manažmentom.

S vývojom ekonomiky teda existuje významný potenciál pre to, aby sa slovenské podniky stali obeťou hospodárskej kriminality, no zároveň, aby mohli zavádzať postupy na jej odhaľovanie. V praxi však existuje nerovnováha medzi vysokým rizikom podvodu, silným potenciálom pre boj s podvodmi a nízkou úrovňou zavádzania protiopatrení.

Slovenské podniky vo všeobecnosti zriedkavo implementujú dôverné linky pre hlásenie incidentov napriek tomu, že tipy zamestnancov sú najčastejším zdrojom informácií pre odhalenie podvodu. Medzinárodne osvedčené postupy jednoznačne ukazujú potrebu zaviesť interné smernice, stratégie a štruktúry pre identifikáciu nezrovnalostí, ktoré by mali spustiť alarm v akejkoľvek organizácii.

Michael Peer z KPMG potvrdzuje, že podvod je v súčasnosti veľmi bežný v automobilovom priemysle v SVE a stojí spoločnosti veľa peňazí: 20 percent účastníkov prieskumu spoločnosti KPMG zameraného na automobilový sektor sa vyjadrilo, že v predchádzajúcom roku utrpeli v dôsledku hospodárskej kriminality škody za viac ako 50 000 eur.
„Ak porovnáme veľkosť podniku, môže sa nám to zdať málo,“ pripúšťa, „ale tiež som zvedavý, či to je všetko, čo sa udialo z pohľadu hospodárskej kriminality, alebo len to, čo sa podarilo odhaliť. Tiež by ma zaujímalo, či existujú primerané kontrolné mechanizmy na odhaľovanie podvodov, ktoré zabezpečia, že manažment má spoľahlivé informácie o hospodárskej kriminalite vo firme.“
Michael Peer však tvrdí, že mnoho incidentov a škôd v skutočnosti zostáva neodhalených.

Ak sú podniky v automobilovom sektore skutočne presvedčené, že u nich k hospodárskej kriminalite nedochádza, mali by si podľa neho odpovedať na otázku, prečo je tomu tak.

„Nepoznám na svete jediný podnik, kde by nedochádzalo k podvodom, pretože zmyslom podnikania je istým spôsobom riskovať,“ dodáva Peer. „Podvody sa jednoducho dejú. Vzniká však otázka, čo organizácia robí pre to, aby odhalila túto hospodársku kriminalitu. Ďalšou otázkou, ktorú by si mal manažment položiť je, ako zistia, či k podvodu došlo, respektíve aké aktivity oni alebo ich zamestnanci vykonali, ktoré by ich upozornili na hospodársku kriminalitu v ich organizácii?“