Podstatná časť štátneho dlhu Slovenska krytého štátnymi cennými papiermi je splatná v nasledujúcich troch rokoch, pričom v budúcom roku je splatných 146 mld. Sk a v nasledujúcich dvoch rokoch rovnako po 114 mld. Sk z dlhu štátu. Refinančné riziko dlhu štátu v pomere k veľkosti a možnostiam slovenského finančného trhu a v porovnaní s bežným štandardom krajín Európskej únie (EÚ) je tak relatívne vysoké. „Trh môže kalkulovať s touto skutočnosťou a môže vyvíjať tlak na štát refinancovať svoje záväzky za vyššie úrokové sadzby podobne, ako to bolo v prvom polroku 2003,“ uvádza sa v aktualizovanej stratégii riadenia štátneho dlhu a likvidity na roky 2004 až 2006 Ministerstva financií SR (MF).

Najefektívnejšia forma zadlžovania štátu je podľa stratégie emitovanie štátnych dlhopisov na domácom a zahraničnom trhu. Úplne nevyhovujúce je poskytovanie štátnych záruk za komerčné úvery štátnych organizácií. Prefinancovávanie štátneho dlhu len na domácom trhu však bude podľa MF v najbližších troch rokov limitovať jeho absorpčná schopnosť. Bude preto potrebné každý rok vydať aspoň jednu zahraničnú emisiu štátnych bondov. Pomer zdrojov na krytie štátneho dlhu na primárnom trhu od domácich a zahraničných investorov, ktoré je v súčasnosti 82 % ku 18 %, by sa tak mal zvýšiť v prospech zahraničných trhov.

Pomerne vysoké je podľa MF riziko likvidity, neexistuje totiž finančné plánovanie celého okruhu štátnych a verejných financií a je výrazný časový nesúlad príjmov a výdavkov, čím sa náklady na riadenie likvidity štátu významne zvyšujú. Kurzové riziko dlhu štátu, ktoré sa aktívne neriadi, možno považovať podľa MF za významné, všeobecne očakávané posilnenie slovenskej koruny v rokoch 2005 a 2006 však pravdepodobne prinesie úsporu rozpočtových prostriedkov.

Pre refinancovanie dlhu štátu je dôležité zlepšenie likvidity sekundárneho trhu so štátnymi cennými papiermi. V nasledujúcich rokoch plánuje MF prostredníctvom Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDL) vydávať tzv. otvorené emisie v nominálnej hodnote okolo 40 mld. Sk. Zvýšenie objemu jednotlivých emisií prispeje ku zvýšeniu likvidity sekundárneho trhu za predpokladu legislatívnych zmien smerujúcich ku štandardizácii trhu so štátnymi cennými papiermi z pohľadu investora.

Úlohou ARDL bude v nasledujúcich rokoch postupne rozložiť splácanie existujúceho štátneho dlhu a predĺžiť priemernú dobu splatnosti do intervalu 4 až 4,5 roka. S ohľadom na optimalizáciu nákladov na obsluhu dlhu i požiadavky investorov treba tiež mierne znížiť pomer cenných papierov s fixným výnosom k cenným papierom s pohyblivým výnosom zo súčasného pomeru 81 % ku 19 % na pomer 75 % ku 25 %.

Pomer hrubého verejného dlhu k hrubému domácemu produktu predstavoval ku koncu uplynulého roka 44,3 % a bol pod hranicou stanovenou maastrichtskými kritériami pre vstup do eurozóny. Dlh SR vykazovaný v metodike ESA 95 bol vo výške 451,6 mld. Sk, pričom bez zohľadnenia štátnych záruk a ostatných dlhových nástrojov predstavoval 386,2 mld. Sk a zvyšných takmer 65,4 mld. Sk tvorili riziká zo štátnych záruk. Prostredníctvom MF vydala SR štátne dlhopisy na domácom trhu v objeme 234,2 mld. Sk, štátne dlhopisy v zahraničí za 75,3 mld. Sk a 39,5 mld. Sk tvorili emitované štátne pokladničné poukážky.