Podpora pre malé a stredné podniky v podmienkach SR
Európska regionálna politika umožňuje použitie viac ako 35 % rozpočtu Európskej únie, ktorý prichádza najmä z bohatších členských štátov
Malé a stredné podniky tvoria na Slovensku viac ako 90 % všetkých podnikateľských subjektov, čiže tvoria chrbtovú kosť ekonomiky. Z nich však väčšina má slabú kapitálovú silu a na financovanie svojho rozvoja si nemôžu dovoliť využívať úverové financovanie. Existuje tu možnosť podpory zo strany štátneho rozpočtu, či už vo forme financií zo štrukturálnych fondov EÚ alebo dotácií zo štátneho rozpočtu. No malí podnikatelia nemajú dostatok kapitálu na zabezpečenie erudovaného personálu, ktorý by im projekt vypracoval alebo na poplatky agentúre vypracujúcej projekt, ktoré siahajú do desiatok tisícov a to ani nemajú istotu, že im bude projekt schválený. Okrem týchto problémov sa malí podnikatelia pasujú s nedostatočnou informovanosťou a prílišnou byrokraciou. Takže pod závalom týchto problémov nie je väčšina z nich schopná tieto peniaze čerpať.
Tu sa otvára priestor pre vládu, ktorej ako prvej by mal rozvoj malého a stredného podnikania ležať na srdci. Keby v poradenských centrách fungovali pracovníci, ktorí by podnikateľom boli schopní životaschopné projekty vypracovať, resp. by vláda týmto podnikateľom zaplatila cenu projektu vypracovaného vybranou agentúrou, určite by sa väčšie množstvo malých podnikateľov o pomoc zo štátneho rozpočtu uchádzalo. Pomoc s vypracúvaním projektov by sa netýkala iba získavania financií zo štrukturálnych fondov, ale aj ostatnej pomoci zo štátneho rozpočtu napr. úverové, príspevkové, záručné programy a dotácie. Mohli by si tak zabezpečiť svoj rozvoj a tým následne zvýšiť konkurencieschopnosť a aj zamestnanosť v regióne.
Pomoc zo štátneho rozpočtu možno v našich podmienkach členiť z viacero hľadísk. Jednak sa na ňu môžeme pozerať ako na pomoc finančnú a nefinančnú (kde nefinančnú pomoc predstavujú napríklad bankové záruky). Z druhého hľadiska môžeme túto pomoc rozdeliť podľa toho, či pochádzajú zdroje pomoci z fondov Európskej únie alebo nie. Budeme uvažovať s druhým členením, kde ešte pomoc od štátu zo zdrojov mimo Európskej únie možno členiť na finančnú a nefinančnú.
Európska regionálna politika umožňuje použitie viac ako 35 % rozpočtu Európskej únie, ktorý prichádza najmä z bohatších členských štátov, v znevýhodnených regiónoch. Tento prístup nepomáha len štátom, ktoré sú prijímateľmi pomoci, ale tiež tým, ktoré sú hlavnými prispievateľmi do rozpočtu spoločenstva, pretože ich podniky v dôsledku toho profitujú z veľkých investičných príležitostí a z ekonomického a technologického transferu know-how najmä v tých regiónoch, kde rôzne typy ekonomických aktivít ešte v skutočnosti nenaštartovali.
Problémov, ktoré majú podniky pri získavaní pomoci zo štátneho rozpočtu, je viacero. Dominuje najmä nízka miera informovanosti, resp. úplná neinformovanosť podnikov o alternatívnych zdrojoch financovania, absentujúce infokampane o niektorých možnostiach pomoci zo štátneho rozpočtu napr. dotácie, neefektívne fungujúce informačné a poradenské centrá na podporu získavania alternatívnych finančných zdrojov, nedostatočný počet poradenských centier v pomere k počtu malým podnikom (tých je 400tis.), absentujúce informácie o možnostiach financovania podnikov už na základných a stredných školách, zložitosť a byrokracia postupov pri získavaní alternatívnych finančných zdrojov (napr. eurofondy), vysoká potreba erudovaných pracovníkov na vypracúvanie a spravovanie projektu, vysoké ceny vypracúvaných projektov súkromnými agentúrami.
Riešenia existujú
Prvotným základom úspechu podnikateľa je vzdelanie. Mnohí podnikatelia (a to je malých podnikateľov cca 400 tis.) nemajú ani základné terminologické znalosti z oblastí financií. Ako môžu efektívne žiadať o pomoc, keď ani nevedia, čo jednotlivé druhy pomoci explicitne znamenajú.
Prvým krokom, ktorý by mala vláda spraviť, je prostredníctvom vzdelávacích inštitúcií, či už súkromných alebo verejných zabezpečiť pre podnikateľov potrebnú finančnú gramotnosť. Keby sme uvažovali detailnejšie bolo by potrebné zvýšiť zabezpečiť finančnú gramotnosť už na základných či stredných školách prostredníctvom zaradenia základných tém osobných a podnikových financií do plánov výučby.
Ďalším krokom je zefektívnenie infokampane. Informačné kampane o pomoci z fondov Európskej únie by nemali byť iba s pútavými obrázkami ale s prázdnym obsahom. Infokampaň na program rozvoja vidieka ukazuje sympatického muža v stredných rokoch ako sa prechádza po ceste pomedzi polia a nadšený hovorí, aké milióny môžu slovenskí podnikatelia čerpať z fondov Európskej únie. Ale to podstatné sa z reklamy podnikateľ nedozvie. Drahá reklama neposkytuje potrebné informácie, pre koho je v stručnosti pomoc určená a hlavne na koho sa môžu podnikatelia obrátiť keď majú záujem o takýto druh pomoci.
Na podporu informovanosti napr. Pôdohospodárska platobná agentúra rozdáva zadarmo podnikateľom hrubé príručky o pomoci z fondov Európskej únie. Tri centimetre hrubá a 30 cm vysoká príručka obsahuje síce potrebné formuláre a prestavuje oprávnených žiadateľov a spôsoby využitia finančných prostriedkov. Ale je otázne, či sa oplatí vynakladať veľké peniaze na takéto príručky, kde hodnota jednej je min. 500 Sk, keď väčšina podnikateľov ani nepozná základné termíny, ktoré sa v nej bežne využívajú. Nebolo by efektívnejšie zabezpečiť im vypracovanie projektu súkromnou agentúrou alebo skúseným (slušne finančne ohodnoteným) človekom v poradenskom centre? Proces vypracovania a predkladania projektov je taký zložitý, že malý podnikateľ ho kapacitne a finančne nemôže sám zvládnuť.
Vláda by mala spraviť ústretový krok a prostredníctvom poradenských centier pomáhať vypracúvať projekty malým podnikateľom, alebo by im mohla na ne aspoň určitou sumou prispieť s tým, že by bolo vybraných niekoľko súkromných agentúr špecializovaných na vypracúvanie projektov (samozrejme tomu predchádza proces hodnotenia všetkých súkromných agentúr). Podnikateľ si totiž často nemôže dovoliť dať projekt vypracovať agentúre, pretože je to preňho príliš drahé[1]. Európska únia nám ponúka veľkú sumu peňazí ( programovacom období 2007 – 2013 budú môcť slovenské podniky čerpať podporu vo výške 11 287 mil. eur, z čoho 7 689 mil. eur prostredníctvom štrukturálnych fondov a 3 898 mil. eur prostredníctvom Kohézneho fondu. [2]).
Keby vláda vyčlenila na prípravu 12 000 projektov povedzme 500 mil. korún a ak by bol úspešný iba jeden projekt zo štyroch, potom pri priemere 5 mil. Sk na 1 projekt by SR získala 15 mld. Sk podpory z EÚ plus efekt z podnikateľskej činnosti. Pre podporu rozvoja malého a stredného podnikania, ktoré tvorí chrbtovú kosť každej vyspelej trhovej ekonomiky sa to určite oplatí. Veď pri stavbe závodu Kia v Žiline slovenská vláda prispela na každého zamestnaného pracovníka v hodnote milión korún a okrem toho mali rôzne daňové úľavy. Každý podnikateľ by bol hrdinom, keby dostal dotáciu milión korún na zamestnanca, to by sa všetkým ľahko podnikalo! Prečo teda neprispieť aspoň cca 50 000 korunami na vypracovanie úspešného projektu, aby sa čo najviac prostriedkov z fondov vyčerpalo.
Proces výberu projektov by bol prenesený na plecia vybraných agentúr alebo poradenských centier, ktoré by ich vypracúvali, pretože určené na vypracovanie by boli iba zámery podnikateľov spĺňajúce náležitosti ako: realizovateľnosť projektu, doba návratnosti, počet nových pracovných miest, atď.
Potenciálni žiadatelia o európske peniaze sa i po troch rokoch stále sťažujú na spôsob manažmentu týchto fondov, hľadanie informácií, poradcov, komunikáciu s úradníkmi na regionálnej i národnej úrovni. Pri žiadosti o informácie na príslušných rezortoch sa podľa Transparency International väčšina záujemcov stretne s odporúčaním – všetko nájdete na internete. Na výber konkrétnych údajov, by však žiadatelia potrebovali osobitný kurz a navyše na internete všetko nie je.
Okrem problémov pri získavaní potrebných informácií, sa žiadatelia o finančné prostriedky sa často podľa Transparency International stretávajú aj s korupciou úradníkov na regionálnej i národnej úrovni. Podľa ich zistení je najcitlivejšou oblasťou oblasť rozvoja infraštruktáry a životného prostredia a podnikania
Vízia budúcnosti: expandujúce podniky zvyšujúce hospodársky rast krajiny
Stabilná ekonomika si vyžaduje, aby v spoločnosti pôsobila silná stredná vrstva. Jej najdôležitejšími predstaviteľmi sú živnostníci a malí a strední podnikatelia. Ide o taký segment podnikovej sféry, ktorý vytvára v našej krajine takmer 50 % celoštátnej pridanej hodnoty a zabezpečuje 60 % zamestnanosti.
Práve tieto podniky majú problémy so získaním potrebného množstva kapitálu na financovanie svojich potrieb. Práve v prípade finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu sa otvárajú pre ne nové možnosti ako získať pomene lacný finančný zdroj, či už vo forme financií zo štrukturálnych fondov alebo dotácií. Podniky ich však väčšinou nevyužívajú, pretože ich nepoznajú, resp. majú o nich iba veľmi málo informácií alebo dezinformácií.
Tento stav je potrebné čo najskôr zmeniť, pretože potrebnú expanziu a rozvoj podnikov nahradí ich boj o prežitie na trhu nielen Slovenskom ale aj Európskej únie. Často vynikajúce podnikateľské plány malých podnikateľov sú pre banky moc riskantnou investíciou, a preto končia v koši. Je to na pleciach štátu, i napriek tomu, že žijeme v trhovej ekonomike, zabezpečiť pomoc malým podnikateľom, pretože sami si pomôcť nedokážu, resp. na ňu nemajú potrebné financie. A kto im už pomôže, keď nie štát, veď ich rozvoj napomôže k zvýšeniu zamestnanosti a ekonomickému rastu krajiny. Keď sa môžu zahraničné podniky dotovať miliónom korún na zamestnanca, prečo by slovenský podnikateľ nemohol dostať pomoc vo forme niekoľko desiatok tisíc korún, keď vďaka nim môže vyčerpať státisíce z fondov Európskej únie. A čo je lepšie – pomáhať zahraničným podnikateľom, aby zamestnávali našich ľudí za minimálnu mzdu, alebo napomôcť k rozšíreniu malého podnikania a tým prispieť jednak ku zvýšenej zamestnanosti, k rastu konkurencie a tým aj ku zvýšeniu poskytovania kvalitných služieb a produktov.
Malo by sa dosiahnuť častejšie využívanie finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu, pretože pre malé a stredné podniky predstavujú zaujímavú a výhodnú možnosť, ako získať potrebný kapitál. Je dôležité s pomocou vyššie navrhovaných možností riešení zvýšiť informovanosť podnikov o tomto druhu finančných zdrojov. Štát by mal nasadiť všetky dostupné prostriedky na podporu maximálneho využitia tohto druhu kapitálu. Umožní to podnikom predovšetkým rozvíjať sa a následná expanzia v konečnom dôsledku zabezpečí ekonomický rast a zvýši zamestnanosť v krajine.
[1] Príklad: Nemenovaná agentúra za tuzenské grantové schémy a programy určuje cenu 40 tisíc Sk, v prípade schválenia 7 % zo sumy finančnej pomoci.
[2] Transparency International. Tlačová správa. Riziká korupcie pri čerpaní štrukturálnych fondov na Slovensku, 2007.
0,011
0,012
