Z ákon o elektronickom podpise ovplyvní vzťahy a odstráni prekážky, ktoré dosiaľ existovali, respektíve vznikali v rámci elektronickej komunikácie nielen medzi občanmi navzájom, ale aj medzi občanmi a orgánmi verejnej moci. Zákonom sa vytvorili predpoklady na zrovnoprávnenie elektronického podpisu s vlastnoručným podpisom.

Dvojica kľúčov

V právnej praxi sa stretávame s niekoľkými druhmi podpisov, hoci pojem podpis nie je v právnom poriadku definovaný. Pritom podpis môžeme označiť za právny a rituálny symbol právoplatnosti, súhlasu a preukázania totožnosti. V prvom rade je to klasický, bežne používaný pojem podpis, ktorý by sme mohli označiť ako základný (všeobecný) pojem, nakoľko podpis môže byť napísaný, vytlačený alebo urobený akýmkoľvek iným spôsobom, pokiaľ bol vôbec urobený.

Ďalším výrazne dominantným pojmom, s ktorým sa v právnej praxi stretávame, je pojem vlastnoručný podpis, pri ktorom sa predpokladá, že ho podpisuje, respektíve podpísala fyzická osoba vlastnou rukou. Z hľadiska práva má významné postavenie overený podpis. V zmysle zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších právnych predpisov je osobitným ustanovením pre vymedzenie pojmu vlastnoručný podpis ustanovenie § 58 Legalizácia, podľa ktorého legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný.

Osobitnou kategóriou podpisov je elektronický podpis. Zákon o elektronickom podpise predpokladá realizáciu elektronického podpisu pomocou digitálneho podpisu. Digitálny podpis práve vďaka svojim vlastnostiam umožňuje identifikáciu podpisovateľa, ako aj autentizáciu a integritu podpisovaného dokumentu. Na vytváranie a overovanie digitálneho podpisu musí však existovať dvojica kľúčov – súkromný (podpisovací) kľúč a verejný (overovací) kľúč.

Záruky pravosti

Podľa zákona o elektronickom podpise, ak je v styku s verejnou mocou možné používať elektronický podpis, podpis musí byť zaručeným elektronickým podpisom. Keďže zaručený elektronický podpis má v zmysle zákona o elektronickom podpise vyššiu právnu silu ako (obyčajný) elektronický podpis

a možno ho vyhotoviť len za kvalitatívne vyšších podmienok, možno ho zrovnoprávniť s vlastnoručným podpisom. To znamená, že všade tam, kde sa vyžaduje vlastnoručný podpis a ak to dovoľujú predpisy, možno použiť zaručený elektronický podpis, keďže spôsob, ktorým sa vyhotovuje zaručený elektronický podpis, zároveň umožňuje spoľahlivo určiť fyzickú osobu, ktorá je označená ako podpisovateľ, respektíve v znení zákonnej fikcie (novelizovaný

§ 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka) ako konajúca osoba.

Zaručenému elektronickému podpisu tak zákon priznáva účinky vlastnoručného podpisu. V porovnaní s vlastnoručným podpisom pri elektronickom podpise je len veľmi ťažké určiť, či bol vyhotovený (podpísaný) konajúcou osobou konkrétneho právneho úkonu. Z tohto dôvodu pre platnosť písomnej formy právneho úkonu urobeného elektronickými prostriedkami bolo potrebné vytvoriť zákonnú fikciu, že ten, kto vyhotovil zaručený elektronický podpis, t. j. použil súkromný kľúč tvoriaci pár s verejným kľúčom, na ktorý bol vydaný kvalifikovaný certifikát, považuje sa za konajúcu osobu, teda v tomto zmysle osobu, ktorá je uvedená ako držiteľ certifikátu.

Táto zákonná fikcia sa vyjadrila v prijatom zákone o elektronickom podpise, ktorý novelizoval Občiansky zákonník v § 40 ods. 4, kde sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.“

Keďže elektronický podpis je analógiou vlastnoručného podpisu, v niektorých prípadoch môžu nastať určité problémy – najmä v súvislosti s používaním elektronického podpisu a elektronickým podpisovaním právnickými osobami. Za podpis právnickej osoby je možné považovať elektronický podpis štatutárneho zástupcu, a to vtedy, ak je overiteľný pomocou kvalifikovaného certifikátu, v ktorom sa uvádza postavenie držiteľa certifikátu vo vzťahu k danej právnickej osobe, za ktorú štatutárny zástupca podpisoval. To je v podstate rovnaké ako pri klasickom vlastnoručnom podpisovaní štatutárnych zástupcov.

Jeden a viacerí

V prípade používania elektronických podpisov vzni-ká osobitná situácia, ak ide o podpisovanie viacerých osôb na jedinom (elektronickom) dokumente. Je to vtedy, ak právny predpis ustanovuje, že podpisy ich účastníkov musia byť na tej

istej listine, respektíve elektronickom

dokumente. Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmlu-vy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Ak teda ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť v zmysle § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka prejavy vôle účastníkov na tej istej listine. Aj elektronické podpisy účastníkov musia byť na jedinom elektronickom dokumente a musia to byť zaručené elektronické podpisy. V danom prípade bude potrebné softvérovo zabezpečiť dodržanie zákonom stanoveného spôsobu podpisovania viacerých osôb na tej istej listine, respektíve umiestnenie elektronických podpisov viacerých osôb na jedinom elektronickom dokumente.

Podľa novelizovaného Občianskeho zákonníka (v súvislosti s prijatým zákonom o elektronickom podpise) je písomná forma zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. V zmysle § 5 ods. 1 zákona o elektronickom podpise, „ak je v styku s verejnou mocou možné používať elektronický podpis, tak tento elektronický podpis musí byť zaručeným elektronickým podpisom“.

Autorka je docentkou

na Právnickej fakulte UK v Bratislave