Koncom 90tych rokov a začiatkom roku 2000 stál v popredí záujmu burziánov vývoj akcií z najmodernejších priemyselných odvetví, z takzvanej „novej ekonomiky“. Išlo o účastiny firiem, pôsobiacich v technologickej oblasti (najmä v internete), v mediálnom sektore, v telekomunikáciách a v biotechnologickom odvetví. Kurzy niektorých akciových spoločností explodovali neuveriteľným tempom – o tis9ce, ba desa5tis9ce percent.

Dlhý čas sa zdalo, že novoekonomické kurzy budú stúpať donekonečna. Celý burziánsky svet zachvátila internetmánia: aktéri na parkete kupovali internetovské akcie skoro bez ohľadu na ich kurz. Došlo k efektu snehovej gule: Čím viac stúpali novoekonomické účastiny, o to viac burziánov bolo presvedčených, že ich musia kupovať. V marci 2000 dosiahol hlavný ukazovateľ americkej „novej ekonomiky“ Nasdaq Composite (index všetkých účastín kótovaných na technologickej burze Nasdaq) historický rekord, keď prerazil magickú hranicu 5000 bodov. Onedlho potom však narazila novoekonomická snehová guľa na nemilosrdný múr reality.

Čo bolo dôvodom takejto ráznej zmeny, tohto odklonu burziánov od firiem „novej ekonomiky“ k starým-známym podnikom „starej ekonomiky“? Fenomenálny rast internetovských akcií čerpal hlavne z nadšenia ohľadom ružovej budúcnosti založenej na údajne extrémne priaznivých vyhliadkach celosvetovej počítačovej siete. „Klasické“ podniky, vyrábajúce chladničky, automobily či potraviny, nepresmerovali dostatočne včas aktivity z reálneho do virtuálneho sveta. Výlučne internetovské firmy mali začas akýsi monopol na svetlý zajtrajšok. A preto nebrali burziani ohľad na doterajšie ekonomická kritériá, ako povedzme výšku firemného zisku. Stačilo im, že nad obzorom sa vznášali perspektívy nekonečneho cezhraničneho obchodovania a toku informácií.

Postupom času však zistili aj podniky z klasickej ekonomiky, že internet im ponúka šance na rozvoj doterajších aktivít. Dnes vari neexistuje banka, ktorá by neponúkala internetové konto; najlepší katalóg najrozličnejších modelov ponúkaju automobilky na internete; v sieti môžeme porovnať najvýhodnejšie
životné poistky – aby sme uviedli iba niekoľko príkladov za mnohé. Tie klasické firmy, ktoré môžu svoje produkty buď priamo, alebo nepriamo predávať cez internet, to už medzičasom robia na plné obrátky. A tak sa do velkej miery zotreli rozdiely medzi „novou“, virtuálnou internetovou ekonomikou a „starou“ ekonomikou, založenou na výrobe a predaji hmatateľných výrobkov.

Všeobecnú náladu na finančných trhoch vystihol prominentný predstaviteľ washingtonského Centra pre medzinárodné a strategické štúdie Edward Lutwak v apríli 2000 v renomovanom nemeckom denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung. Na margo bezhraničnej eufórie na svetových parketoch pri obchodovaní s akciami najmodernejších technologických firiem podčiarkol nasledovné tri základné myšlienkové postupy burziánov:
1, základným meradlom je obrat; keď stúpa, tak musia stúpať aj kurzy príslušných akcií.
2, čisté straty sú dôkazom gigantických investícií; čím väčší bilančný mínus, o to mohutnejší podnikový rast a zisk v budúcnosti – a tým aj zvyšovanie akciového kurzu v súčasnosti.
3. Čistý zisk nemá nijakú výpovednú hodnotu – alebo môže byť dokonca v tom najhoršom prípade dôkazom pre príliš úzkostlivú investičnú firemnú politiku; čistý zisk je z tohto pohľadu prezvesťou klesajúcich ziskov v budúcnosti – a teda dôvodom pre predaj príslušných účastín, čím sa znižuje ich kurz.

Aktéri na medzinárodných parketoch sa v prvom štvrťroku 2000 začali čím ďalej tým hlbšie (a hlavne: konečne!) zaoberať „tvrdými“ ekonomickými dátami, na prvom mieste podnikovým ziskom, ktorý je odjakživa základnou burziánskou mikroekonomickou veličinou, podmieňujúcou kúpu a predaj účastín. Uvedomili si, že sprvoti odpisované „klasicke“ podniky sa po počiatočných ťažkostiach dokázali prispôsobiť internetovej ére – a začínajú znovu kupovať tieto účastiny. Súčasne si ozrejmili, že za mnohými modernými firmami nestojí nijaká ekonomická substancia, iba hmlistá nadej do buducnosti, podporovaná megalomanskými marketingovými kampaňami – a začali predávať ich akcie.

Výsledok: Spľasla gigantická novoekonomická burzová bublina.

A poučenie? Akciové kurzy sa orientujú podľa ekonomických kritérií – v mikrokoenomickej oblasti podľa podnikového zisku. Z krátkodobého hľadiska sa môžu od neho viac alebo menej odkloniť, z dlhodobého pohľadu však sklon aktérov na parkete kupovať alebo predávať účastiny príslušnej spoločnosti jednoznačne závisí od schopnosti firmy generovať zisk – lebo pozitívne výnosy sú najlepším dôkazom manažérskej schopnosti najvyššieho podnikového vedenia, zručnosti pracovníkov a predajnosti výrobkov. Dočasný ošiaľ „novoekonomických“ akcií, neopierajúci sa o podnikový zisk ako o základný mikroekonomický burzový ukazovateľ, je toho najlepším dôkazom.