Podnikateľov od Nového roka čaká viacero zmien pri dani z pridanej hodnoty. Vyplývajú z poslednej novelizácie zákona z októbra 2015. Jednou zo zmien je, že menší podnikatelia dostávajú možnosť uhrádzať daň z pridanej hodnoty štátu až po prijatí platby za svoje tovary alebo služby. Tento nový režim platenia dane z pridanej hodnoty pritom budú môcť využívať subjekty s ročným obratom do 100 tis. eur. Podľa údajov rezortu financií podmienku obratu do úrovne 100 tis. eur spĺňa 136 tis. platiteľov dane, čo je takmer 68 % zo všetkých platiteľov dane z pridanej hodnoty.

Novela teda umožňuje, aby dodávatelia mohli platiť daň z pridanej hodnoty až po tom, čo im odberateľ zaplatí faktúru za tovary a služby. Odberatelia tiež dostávajú možnosť uplatniť si odpočty dane až po tom, keď faktúru uhradia. Daň z pridanej hodnoty tak budú môcť platiť až na základe zrealizovaných platieb, a nie iba na základe faktúr, ako je to v súčasnosti. Využívanie novej formy platenia dane je na dobrovoľnej báze a podmienkou pre podniky je, aby spĺňali limit obratu a neboli v konkurze alebo v likvidácii.

Súčasťou zmien je aj zavedenie prenesenia daňovej povinnosti pri stavebných prácach platiteľom dane inému platiteľovi dane. Znamená to, že poskytovateľ stavebných prác, platiteľ dane, bude fakturovať svoje dodávky bez dane z pridanej hodnoty a príjemca stavebných prác, platiteľ dane prizná daň a súčasne, ak spĺňa podmienky, si uplatní odpočítanie dane.

Zavedenie tuzemského samozdanenia stavebných prác má za cieľ riešiť nepriaznivú ekonomickú situáciu týkajúcu sa platobnej neschopnosti odberateľov a súčasne eliminovať daňové podvody v sektore stavebníctva. Navrhované opatrenie bude mať negatívny vplyv na hotovostný výnos štátneho rozpočtu v roku zavedenia tejto úpravy vo výške 30 mil. eur.

Ďalšou zmenou v zákone o dani z pridanej hodnoty je úprava povinností pri kontrolnom výkaze k dani z pridanej hodnoty. Po novom bude totiž pri prekročení určitej sumy daňovej povinnosti nutné v kontrolnom výkaze identifikovať aj obchodných partnerov pri hotovostných transakciách. Údaje o dodávateľoch tak budú musieť daňovníci pri hotovostných transakciách uvádzať vtedy, ak si uplatňujú za zdaňovacie obdobie odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr vo výške viac ako 3 000 eur. Toto opatrenie má reagovať najmä na rastúce podvody na dani z pridanej hodnoty pri hotovostných transakciách, na ktoré sa podvodné subjekty sústredili po zavedení kontrolného výkazu. Dotknúť by sa to pri limite 3 000 eur malo zhruba 1 800 subjektov. Toto opatrenie však bude účinné až od apríla budúceho roka.

Súčasťou novely zákona o dani z pridanej hodnoty sú aj ďalšie opatrenia, ktoré majú podľa rezortu financií zlepšiť kvalitu podnikateľského prostredia najmä znižovaním administratívnej záťaže. Sú medzi nimi okrem iného zrušenie povinnosti zložiť zábezpeku na daň v prípade, že zdaniteľná osoba v čase podania žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre daň neuskutočňuje dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie, vypustenie zamietnutia žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre daň ak žiadateľ o registráciu pre daň nezložil zábezpeku na daň v stanovenej lehote a výške, či úprava postupu určenia základu dane v prípadoch, keď sa späť dovážaný tovar prepúšťa do colného režimu voľný obeh z režimu pasívneho zušľachťovacieho styku.

Medzi spomínanými opatreniami je aj úprava ustanovení o odpočítaní dane, ktorou sa stanovujú kritériá, na základe ktorých platiteľ dane používajúci hmotný majetok a prijaté služby na podnikanie a aj na iný účel ako na podnikanie určí výšku odpočítateľnej dane a rozšírenie prípadov tzv. tuzemského samozdanenia, pri ktorých je tuzemská zdaniteľná osoba povinná platiť daň v prípade, že dodávateľom je zahraničná osoba.

Ministerstvo financií v novele taktiež liberalizovalo podmienky platné pre skoršie vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu v lehote 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.