Nie náhodou spôsob pomoci začínajúcim podnikateľom nazvali pojmom zo zdravotníckej terminológie – inkubátor. Podnikateľské inkubátory majú tiež za cieľ chrániť začínajúceho podnikateľa pred vonkajším prostredím. Takéto inkubátory sú súčasťou podpornej infraštruktúry malého a stredného podnikania. Poskytovaním priestorov a technického zázemia vytvárajú vhodnejšie podmienky na podnikanie, navyše poskytujú aj poradenské a vzdelávacie služby. Dosiaľ sa na Slovensku takáto pomoc využívala málo, v septembri minulého roka sa otvorili dva podnikateľské inkubátory takmer naraz – v Banskej Bystrici a v Martine. Najzávažnejším argumentom na ich spustenie bol fakt, že kým šanca na prežitie pre začínajúceho podnikateľa v normálnych podmienkach je polovičná, inkubátor ju zvyšuje na 80 90 percent. Vedúci delegácie Európskej komisie na Slovensku Eric van der Linden, ktorý bol na otvorení oboch podnikateľských inkubátorov na strednom Slovensku, uviedol, že v krajinách Európskej únie ich už funguje 850 a pribudnúť by malo 450 ďalších.

Liaheň medzi panelákmi

Združenie BI a TC – Podnikateľský inkubátor a technologické centrum – taký je názov „liahne“ v Banskej Bystrici. Tvoria ju dva subjekty – mesto Banská Bystrica a BIC, s. r. o., ktorá spolupracuje s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania. „Takéto spojenie sa nám javilo ako optimálne, pretože BIC má už skúsenosti s poskytovaním pomoci pre podnikateľov a mesto má zas záujem podporiť začínajúcich podnikateľov,“ uviedol Richard Máša, poradca banskobystrického primátora. Zastúpenie v orgánoch združenia – zhromaždení členov a správnej rade – je rovnocenné, piatym členom je zástupca Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania. „Podnikateľov by sme chceli podporovať diferencovane, pomoc v inkubátore nedostanú automaticky všetci, ktorí o ňu požiadajú,“ pokračuje R. Máša. „Dlhodobo, aj s ohľadom na rozvoj zamestnanosti v meste, chceme podporovať najmä zámery v oblasti technológií, osobitne biotechnológií, optiky, ale aj softvéru, hardvéru a v určitých druhoch strojárskej výroby,“ dopľňa. Mesto prispelo do projektu pre začínajúcich podnikateľov budovou, ktorá mala kedysi slúžiť pre vybavenosť najväčšieho banskobystrického sídliska Sásová. Nevyužívané, schátrané priestory sa začali meniť v januári 2002. Z pol milióna eur išlo až 445-tisíc na prestavanie budovy, ktorú podľa presklenej modro-bielej futuristickej fasády nazývajú miestni „akváriom“. Zvyšok peňazí smeroval na vybavenie priestorov. Nováčikom v podnikaní je k dispozícii zhruba dvetisíc štvorcových metrov priestorov na dvoch poschodiach na kancelárie, výrobu i skladovanie tovaru. Pohodlne tu môže pracovať až pätnásť podnikateľských subjektov. Spoločnú majú recepciu, možnosť prenajať si rokovacie miestnosti, siete, využívať niektoré administratívne služby. Podľa riaditeľa Miroslava Ursínyho je však oveľa dôležitejšia metodická pomoc pre podnikateľov, ktorí sídlia v inkubátore.

Na problémy spoločne

Od začiatku pôsobenia začínajúcej firmy s ňou v inkubátore spolupracujú manažéri BI a TC. Spoločne riešia základné problémy rozbiehajúceho sa podnikania. Odbornú pomoc pre banskobystrický podnikateľský inkubátor už na základe zmluvy poskytujú odborníci z Univerzity Mateja Belu. Výhodou „chránených“ je aj ich previazanie na iné liahne v Európe prostredníctvom internetu. Banskobystričania si pre konkrétne skúsenosti zašli do Durhamu, partnerského mesta vo Veľkej Británii. Najznámejším, ale rozhodne nie podstatným spôsobom pomoci je možnosť zľavy na nájomnom pre podnikateľov v inkubátore. Tri roky by malo byť dostatočne dlhé obdobie na to, aby sa ostrieľali a mohli skúsiť svoje schopnosti na otvorenom trhu. V prvom roku im preto správna rada môže dať 80-percentnú zľavu na nájomnom, v druhom 50 percent a v treťom 30 percent. V banskobystrickom podnikateľskom inkubátore mesiac po jeho otvorení sídlilo už sedem rôznych subjektov. „Niektorí dostali možnosť podnikať aj preto, lebo sami ako začínajúci môžu poskytnúť služby iným podnikateľom, ktorí tu pôsobia. Ide o finančnú firmu, zaoberajúcu sa poradenstvom a možnosťami poskytnutia kapitálu, či o dopravnú spoločnosť, ktorá tu má prenajaté aj skladovacie priestory. Správna rada odsúhlasila aj inkubátor pre mediálne agentúry a niekoľkých živnostníkov. Jedna zo začínajúcich živnostníčok inovatívnym spôsobom viaže kytice z umelých materiálov, ďalší sa venujú šitiu bytových textílií. Preto si prenajali len výrobné priestory,“ dopľňa aktuálny stav M. Ursíny.

Vyrábajú diamanty

Prvou spoločnosťou, ktorej názov bol uvedený na tabuli pred sídlom banskobystrického podnikateľského centra, je firma MK Diamant. Táto obchodná spoločnosť pôsobí na trhu už niekoľko rokov a má sídlo v Bratislave, v BIC sa uchádzala o miesto aj pre výrobu. A tak priestory inkubátora slúžia na jedinečnú výrobu priemyselnej diamantovej techniky. Na Slovensku je spoločnosť MK Diamant v Banskej Bystrici totiž jediným výrobcom priemyselných diamantových kotúčov. „Prenajaté máme výrobné i skladovacie priestory,“ hovorí riaditeľ banskobystrickej výrobnej pobočky Július Kapinus. Rovnako aj kancelárske priestory, ktoré sú podľa neho „vybavené na úrovni, reprezentačne“. A to je pre novú spoločnosť veľmi dôležité, keďže si len začína získavať pozíciu na trhu. Jej odberateľmi sú predovšetkým stavebné firmy. Rezať diamantovými kotúčmi sa dá naozaj všetko – betón, asfalt, žula, mramor. Dôležité pre umiestnenie výroby i kancelárie v jednom priestore je, že firma poskytuje aj servisné služby. A keďže kotúč zložený z diamantových segmentov sa dá veľmi rýchlo zrenovovať trvá to zhruba polhodinu – môžu partneri na renováciu počkať priamo vo firme. „Výborná je predovšetkým poloha podnikateľského centra. Naši odberatelia nemusia zachádzať do centra mesta, dobrý prístup máme na nakladanie materiálov,“ dodáva J. Kapinus.

Pomoc od Flámov

Vďaka banskobystrickému podnikateľskému inkubátoru sa opravila nevzhľadná budova na sídlisku, martinský inkubátor zase vznikol „na zelenej lúke“. Sú to dve budovy, z ktorých prízemná je vlastne výrobnou halou. „Výhodou týchto technických priestorov je, že nad každou je akýsi ‚velín‘, kde sa dá umiestniť administratíva výrobnej spoločnosti,“ vysvetľuje riaditeľ Regionálneho poradenského a informačného centra (RPIC) v Martine Ľuboš Gottwald. „A ďalšou, že tu môžu byť aj tzv. mokré prevádzky, v tretine zo zhruba jedenásť kójí je zavedená voda pre rôzne technológie,“ dodáva. Okolie nových budov inkubátora je upravené na parkovanie, vo výrobnej hale sa nachádzajú aj garáže. Administratívna dvojposchodová budova má okrem deviatich kancelárií aj priestory na rokovanie, prednášky, dokonca aj možnosti na stravovanie. „V nových priestoroch začalo už fungovať aj tunajšie RPIC. To je jedným z troch subjektov, ktoré podnikateľský inkubátor založili. Na jeho financovanie sa použila kombinácia zdrojov z fondov Európskej únie PHARE, ktoré zastrešuje martinské RPIC, a belgického Úradu pre regionálny rozvoj západného Flámska. Peňažným vkladom mesta Martin sú zatiaľ dva milióny korún, ďalších zhruba desať miliónov korún prisľúbilo mesto vložiť ako pozemky, na ktorých je Martinsko-flámske podnikateľské a inkubátorové centrum vybudované. Nenávratný príspevok z fondu PHARE predstavoval pol milióna eur, flámska strana poskytla grant vo výške 250-tisíc eur na výstavbu inkubátora a o trochu nižšiu sumu na jeho vybavenie. Transparentný výber z vyše troch desiatok firiem zabezpečujú zástupcovia všetkých zúčastnených subjektov. „O výrobné priestory prejavili záujem firmy z oblasti drevovýroby, spracovania kože, kníhviazači, dokonca aj umeleckí. V administratíve by mali byť najmä začínajúci podnikatelia v oblasti reklamy a softvéru či dizajnéri a architekti, záujem má aj spoločnosť poskytujúca upratovacie služby,“ vymenúva budúcich prenájomcov Ľ. Gottwald. Prednosť pri výbere majú jednoznačne začínajúci „inkubátoroví“ podnikatelia, ktorí budú čerpať aj zľavnené nájomné, postupne rozložené na tri roky. Zaujímavé budovy na okraji mesta sa postupne obsadzujú novými – začínajúcimi – podnikateľmi. Postupne sa tiež vyjasňuje spôsob financovania a prevádzky centra medzi jeho jednotlivými partnermi, vďaka ktorým martinský podnikateľský inkubátor vznikol.