Podľa štúdie spoločnosti Ernst & Young je transferové oceňovanie najdôležitejšou medzinárodnou daňovou otázkou, ktorej v súčasnosti nadnárodné spoločnosti čelia. Vyplýva to z „Globálneho prieskumu transferového oceňovania za rok 2003“, ktorý vypracovala spoločnosť Ernst & Young.

Osemdesiat šesť percent respondentov z materských a 93% z dcérskych spoločností nadnárodných korporácií označilo transferové oceňovanie za najdôležitejšiu medzinárodnú daňovú záležitosť, s ktorou sa v súčasnosti zaoberajú a naznačili, že kontroly daňových úradov sa stávajú skôr pravidlom ako výnimkou.

Transferové oceňovanie znamená stanovenie ceny, za ktorú sa realizujú transakcie medzi spoločnosťami nadnárodných skupín, vrátane transferu tovaru, majetku, služieb, úverov a nájmov.

Štúdia spoločnosti Ernst & Young ukázala, že 59% všetkých nadnárodných spoločností s výnosmi nad 5 mld. USD a 71% všetkých nadnárodných spoločností so sídlom v USA bez ohľadu na výšku výnosov bolo od roku 1999 v niektorej časti svojej štruktúry podrobených kontrole transferového oceňovania. 76% všetkých respondentov uviedlo, že sú „presvedčení, že v ich skupine sa v priebehu budúcich dvoch rokov objaví kontrola transferového oceňovania“.

Podľa spoločnosti Ernst & Young sú nadnárodné podniky presvedčené o zvyšujúcej sa pravdepodobnosti kontrol transferového oceňovania, nakoľko stále viac krajín prijíma predpisy v oblasti transferového oceňovania a tie krajiny, ktoré také predpisy už majú, zvyšujú úsilie v oblasti ich vynútiteľnosti. Okrem toho budú audity stále náročnejšie, pretože finančné úrady sú podľa účastníkov prieskumu teraz lepšie pripravené. Spätná väzba z daňových úradov tieto poznatky podporila. Mnohé krajiny naznačujú, že investujú viac do školení a podpory svojich pracovníkov vo využívaní všetkých dostupných prostriedkov, uvádza Ernst & Young.

K situácii v Slovenskej republike Viera Karlíková, senior manažérka Ernst & Young, poznamenala: „Rada OECD publikovala Smernicu o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní (Smernica OECD) v roku 1995. Ide o jeden z mála dokumentov OECD, ak nie ojedinelý, ktorý bol u nás preložený a publikovaný. Aj keď prvú časť Smernice OECD publikovalo Ministerstvo financií SR vo Finančnom spravodajcovi už v roku 1997, v praxi s jeho aplikáciou zo strany daňovej správy nie sú žiadne skúsenosti. Slovenská daňová správa si stále viac uvedomuje dôležitosť, ale tiež komplexnosť problematiky transferového oceňovania, preto tejto problematike venuje v poslednom období zvýšenú pozornosť. Otázky, ktorými sa v súčasnosti zaoberá, je odborná príprava pracovníkov, pričom sa zvažuje vytvorenie špecializovaných tímov a zvažuje sa ich organizačné začlenenie. Na verejnosť prenikli informácie, že v priebehu roku 2003 vybrané pracoviská zameriavali svoju pozornosť na transakcie medzi spoločnosťami v skupine, ktoré tvoria nadnárodnú spoločnosť. V tejto fáze si pravdepodobne daňové orgány zatiaľ len mapujú situáciu, a to z pohľadu prepojenia slovenských daňovníkov so zahraničnými subjektami, typov vzájomných transakcií, ich materiality a pod., čo by mohlo vytvoriť vhodný primárny informačný zdroj pre tvorbu špeciálne štruktúrovaných štatistických prehľadov.“

Prieskum ukázal, že pokiaľ dôjde pri nadnárodnej spoločnosti v dôsledku kontroly transferového oceňovania k úpravám, existuje pravdepodobnosť takmer jedna ku trom, že spoločnosti bude hroziť pokuta, a pravdepodobnosť jedna ku siedmim, že táto pokuta bude skutočne uložená. Ernst & Young očakáva ďalší rast uvedených pomerov s tým, ako jednotlivé krajiny, vrátane Spojených štátov, kladú väčší dôraz na dodržovanie pravidiel transferového oceňovania a vymáhania pokút.

Viera Karlíková v tejto súvislosti ďalej povedala: „K základným otázkam, ktoré v oblasti transferového oceňovania v poslednom období riešia daňové správy jednotlivých krajín, je stanovenie pravidiel pre dokumentovanie transakcií medzi spoločnosťami v skupine. Možno očakávať, že v blízkej budúcnosti sa týmito otázkami bude zaoberať aj slovenská daňová správa. Obidve strany, daňová správa a daňovníci, sú si vedomé, že dokumentácia týkajúca sa transakcií v skupine často krát nedosahuje ani úroveň, ktorá je bežná pri „nezávislých“ vzťahoch. Je tu však zásadný rozdiel. Kým v dvojstranných (nezávislých) obchodných vzťahoch sa zmluvné strany snažia čo najpresnejšie formulovať vzájomné práva a povinnosti, u prepojených spoločností plnenie vzájomných práv a povinností nie je potrebné zmluvne formalizovať. Preto vyhotovovanie dokumentácie, ktorej prirodzenú potrebu nevyvoláva podnikateľské konanie, možno vyžadovať len uložením povinnosti. Dá sa očakávať, že v tejto oblasti sa naša daňová správa bude inšpirovať skúsenosťami iných krajín.“

Prieskum ďalej odhalil, že 40% uvádzaných úprav transferových cien vyúsťuje do dvojitého zdanenia.

„Toto číslo je alarmujúce, ale predsa nižšie ako by sa dalo očakávať vzhľadom na to, že iba v 19% prípadov sa spoločnosť proti rozhodnutiu odvolala,“ povedal Robert D. M. Turner, Globálny riaditeľ divízie služieb transferového oceňovania spoločnosti Ernst & Young. „Z podaných odvolaní materských spoločností sa 51% riešilo vzájomnou dohodou, 26% išlo k súdu a 7% viedlo k arbitrážnemu procesu,“ uviedol p. Turner.

Z prieskumu Ernst & Young vyplynuli rôzne skúsenosti nadnárodných spoločností s postupom daňových orgánov pri riešení jednotlivých prípadov vzájomnou dohodou na základe príslušnej medzinárodnej zmluvy. V mnohých prípadoch orgány zabránia dvojitému zdaneniu alebo ho zredukujú, môže však trvať rok alebo dva, kým príslušný orgán dospeje k rozhodnutiu. Vo všeobecnosti sa ukazuje, že nadnárodné spoločnosti mali s využitím tohto postupu dobré skúsenosti. Väčšina z nich by sa na príslušný orgán obrátila znovu alebo dokonca uvažujú o uzatvorení predbežnej dohody o transferovom oceňovaní.

„Tu je tiež vhodné poznamenať, že Smernica OECD nie je záväznou legislatívnou normou aj keď výraz použitý v slovenskom preklade by mohol k tomu navádzať“, hovorí ďalej Karlíková. „Tento dokument nemá právnu silu smernice Európskej únie. Ako ukázala prax posledných rokov a ako to potvrdili aj výsledky prieskumu Ernst & Young, jednostrannými úpravami základu dane dochádza ku dvojitému zdaneniu. To vedie príslušné orgány Európskej únie k prehodnocovaniu prijatých dohôd, konkrétne zvažuje sa revízia tzv. Arbitrážnej konvencie (90/436/EEC: Convention on the elimination of double taxation in connection with the adjustment of profits of associated enterpises) vrátane Protokolu z roku 1999 a jej transformácia na Smernicu EÚ. V apríli tohto roku sa v Bruseli konalo fórum o transferovom oceňovaní, na ktorom sa diskutovali otázky súvisiace s pristúpením kandidátskych krajín k Arbitrážnej konvencii. Bol tam tiež prezentovaný zámer vytvoriť FISCALIS program pozostávajúci zo seminárov a školení, ktoré by mali napomôcť daňovým správam pristupujúcich krajín zdokonaliť si vedomosti o Smernici OECD a osvojiť si procedúry vzájomných dohôd, a teda aj Arbitrážnej konvencie. To nás vedie k záveru, že viac pozornosti uvedenej problematike budú musieť začať venovať aj slovenskí daňovníci a, prirodzene, aj profesionálni daňoví poradcovia.“

Prieskum tiež ukázal, že veľa nadnárodných spoločností neprehodnocuje svoju politiku transferových cien pri fúziách alebo akvizíciách.

Z dôvodu rastu kontroly transferového oceňovania je pre mnohé nadnárodné spoločnosti dôležité preveriť dopady akýchkoľvek organizačných zmien na rozloženie rizík a aktivít. Podľa p. Turnera „v mnohých prípadoch sa ukáže potreba prehodnotiť kľúčové prvky transferového ocenenia vo vnútri skupiny“.

Turner tiež zdôraznil, že kým takmer polovica (46%) respondentov prieskumu prešla v posledných dvoch rokoch fúziou alebo akvizíciou, „iba 18% týchto nadnárodných spoločností buď rozpoznalo potrebu alebo využilo túto príležitosť k preskúmaniu svojej politiky v oblasti transferového oceňovania. V skutočnosti takmer polovica respondentov prieskumu, ktorí prešli zlúčením podnikov, jednoducho použila stratégiu transferového oceňovania používanú dominantným účastníkom transakcie. Tým mohla zmeškať legitímnu príležitosť daňového plánovania alebo vystaviť spoločnosť riziku pri prípadnej kontrole“.

Podľa správy z prieskumu zostáva najviac kontrolovanou transakciou medzi nadnárodnými spoločnosťami predaj hmotného tovaru. Percento kontrol transakcií s hmotným majetkom však klesá, kým percento kontrol transakcií so službami a nehmotným majetkom sa zvyšuje.

Pán Turner uviedol, že „v oblasti služieb poskytovaných v rámci skupiny pribúda transakcií väčšej peňažnej hodnoty. Napriek tomu nadnárodné spoločnosti venujú týmto transakciám menšiu pozornosť, pretože považujú administratívne alebo manažérske služby a finančné transakcie za menej dôležité. Bez dokumentácie alebo s minimálnou dokumentáciou sa potom tieto transakcie stávajú najslabším článkom v systéme transferového oceňovania nadnárodných spoločností a poskytujú tak daňovým kontrolórom viac priestoru k domeraniu dane“.

Globálny prieskum transferového oceňovania za rok 2003 je najväčší a najuznávanejší prieskum svojho druhu, a čo do rozsahu je širší ako všetky doterajšie podobné prieskumy. Prieskum, ktorý uskutočnila nezávislá spoločnosť, zahŕňal 641 nadnárodných materských a 200 dcérskych spoločností z 22 krajín. Okrem toho sa spoločnosť Ernst & Young pýtala aj daňových orgánov a špecialistov na transferové oceňovanie z 22 krajín, v ktorých bol prieskum uskutočnený, a 22 iných krajín, ktoré režimy transferového oceňovanie budujú.

Ernst & Young patrí k popredným svetovým spoločnostiam poskytujúcim poradenské služby. Okrem iného si za svoj cieľ stanovila obnoviť dôveru v tieto spoločnosti a v kvalitu finančného výkazníctva. Zamestnáva 103 tis. ľudí vo viac ako 140 štátoch, ktorí svojim klientom poskytujú integrované, vysoko kvalitné a špecializované poradenské služby v oblasti financií, transakcií a riadenia rizík. Ponúkané riešenia sú založené na znalostiach a skúsenostiach, ktoré má spoločnosť Ernst & Young s problematikou auditu, daní a transakcií.