V súčasnosti na verejnosti vrcholí záujem o výsledok privatizácie najvýznamnejšieho vodného dopravcu na Slovensku – spoločnosti Slovenská plavba a prístavy, a.s. (SPaP). Skupina Penta Group sa o túto spoločnosť začala zaujímať ihneď po zverejnení inzerátu vo Financial Times v prvom polroku 2000. „Najprv sme sa zaoberali len otázkami základného plánu, zbierali sme údaje a očakávali sme bližšie informácie zo strany Fondu národného majetku SR“ píše sa vo vyhlásení vedenia spoločnosti Penta. Group.

Pred koncom roka 2000 už bolo jasné, že spoločnosť má vážny záujem o účasť na privatizácii a spoločnosť P67 value, s.r.o., ktorá patrí do skupiny Penta Group, začala intenzívne pripravovať základnú analýzu hodnoty spoločnosti SPaP z dostupných dát. “ V priebehu spracovania podkladových materiálov sme dospeli k názoru, že projekt SPaP je zaujímavý z hľadiska hodnoty definovanej hlavne potrebou reštrukturalizačného know-how, ako aj predpokladaným plánom financovania a plánom výkonného zabezpečenia projektu“ uvádza vyhlásenie.

Pod plánom výkonného zabezpečenia sa pritom rozumie jedna z najťažších oblastí akejkoľvek akvizície – vedieť, že existujú schopní manažéri a hlavne mať predstavu o ich získaní pre spoluprácu. Trh akvizičných činností patrí medzi najrizikovejšie oblasti. Analýzy, ktoré úspešnosť takýchto aktivít rozoberajú, sa už tretie desaťročie zhodujú v tom, že len jedna z dvoch akvizícií skutočne prinesie úspech (teda zvýšenie hodnoty). Ako jeden z najvýznamnejších faktorov je pritom zdôrazňovaný problém podcenenia ľudských zdrojov.

„Začiatkom roka 2001 sme ako hlavnú úlohu stanovili overenie maximálneho množstva dostupných informácií, analýzu ich dôsledkov z hľadiska hodnoty a rizík v SPaP a pochopiteľne čo najpresnejšie určenie reálnej hodnoty tejto významnej slovenskej spoločnosti. K zabezpečeniu tohto cieľa sme zozbierali množstvá informácií o vodnej doprave, o prístavoch po celom svete a o strategických očakávaniach v legislatívnej oblasti vodnej dopravy. Ako príklad môžeme spomenúť osobnú dopravu, ktorá je štandardne oddelená od dopravy tovarov a toto oddelenie je dokonca zahrnuté aj v cieľoch EÚ,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Výsledkom detailných analýz bolo vytvorenie modelu, ktorý umožňoval simulovať vývoj spoločnosti a jej hodnotu v závislosti od vývoja najvýznamnejších faktorov na trhu a v legislatíve. Napríklad sa zakalkuloval očakávaný vplyv uvoľnenia blokády Dunaja v Juhoslávii alebo vplyv dokončenia výstavby prístavu v Gyori, či očakávaný vývoj inflácie na Slovensku a v EÚ.

Hlavným výsledkom celej analýzy bolo poznanie, že SPaP ako spoločnosť si vyžaduje zásadnú reštrukturalizáciu. „Historicky bol totiž tento podnik stavaný na zabezpečenie potrieb trhu tvoreného RVHP. Rozpadom socialistického bloku však zanikli aj tovarové toky, ktoré takmer okamžite spôsobili prepad v efektívnosti vodnej dopravy a prístavných činností. Ako príklad môžeme uviesť prístav v Komárne, ktorý bol stavaný na mnohonásobne vyššie kapacity prekládok tovaru (špeciálne železnej rudy) a presmerovanie takýchto tovarových tokov spôsobilo, že v súčasnosti tento prístav vlastne len prežíva,“ konšrtatuje vyhlásenie.

Väčšina doterajších investícií v SPaP bola urobená za predpokladu významne iných objemov tovarových tokov a súčasne za predpokladu významne odlišnej štruktúry týchto tovarových tokov. Táto preinvestovanosť spôsobuje, že spoločnosť má v súčasnosti hodnotu len okolo 250-300 mil. Sk, hoci jej bilančná účtovná hodnota presahuje 2,5 mld. Sk . Aj z pohľadu vlastníckeho tu dochádza k paradoxu, keď rádovo 2,2 mld. Sk vlastného majetku spoločnosti (teda nepresne povedané – toho čo sa v prípade likvidácie bude rozdeľovať) je na strane aktív kryté jednoúčelovo viazanými či morálne zastaranými stavbami (koľajnice, nábrežné hrany, povrchové úpravy, sklady staré desiatky rokov a pod.) alebo technológiou, ktorá nemá v súčasnosti využitie (člny nespĺňajúce normy na plavbu mimo Dunaj alebo na prepravu kvalitnejších tovarov, žeriavy použiteľné len pre špeciálne typy tovaru atď.). „Reštrukturalizácia tejto spoločnosti si tak bude vyžadovať nutné mimoriadne zásahy do štruktúry hmotného investičného majetku, do organizačnej štruktúry a bohužiaľ, aj do zamestnanosti,“ tvrdí vedenie spoločnosti Penta Group.

Z očakávaných investícií patria medzi najdôležitejšie zakrytovanie člnov a úprava (resp. nákup) člnov s dvojitým dnom, tak aby spĺňali podmienky na prevážanie ekologicky citlivých tovarov. „Takisto v prístave bude potrebné urobiť rozsiahle investície do modernejších technológií prekládky tovarov. Napríklad prekladisko minerálnych olejov si samo osebe pravdepodobne vyžiada niekoľko sto miliónov korún – nie je totiž mysliteľné, aby prípadná ekologická havária na tomto prekladisku mohla prerásť do ekologickej katastrofy na významnej časti toku Dunaja – zvlášť ak si uvedomíme, že pod bratislavským prístavom sa začína najcitlivejšia časť vodných zdrojov na Slovensku – Žitný ostrov,“ píše sa vo vyhlásení.

Penta Group počítala aj s potrebnou zásadnej zmeny marketingovej stratégie. „Dospeli sme k presvedčeniu, že firma sa skladá z nezávislých častí, ktoré nepotrebujú byť pod jednou strechou, a z hľadiska efektívnosti výkonu budú niektoré jej časti vyčlenené mimo a buď budú fungovať nezávisle alebo nájdu spojenie so strategickým partnerom v oblasti svojho pôsobenia. Tu môžeme len zdôrazniť – firma síce zaznamenala v posledných dvoch rokoch lepšie výsledky, ale pokiaľ by nedošlo k jej reštrukturalizácii, je veľmi pravdepodobné, že do 10 rokov by pri udržaní súčasného spôsobu manažovania musela zbankrotovať. Strategicky prisudzujeme najväčší význam prístavu v Bratislave, kde idea verejného prístavu je podľa nás veľmi silným nástrojom na vybudovanie dlhodobo stabilnej a ziskovej spoločnosti,“ uvádza sa vo vyhlásení Penta Group.

Súčasnú znalosť stavu a problémov SPaP považuje Penta Group z hľadiska potrieb pre určenie presnej hodnoty za dostatočnú, pričom neočakáva žiadne zásadné odchýlky od odhadovaného intervalu 250-300 mil. Sk.

V marci 2001 FNM SR uverejnil v slovenských médiách inzerát, ktorým vyhlásil obchodnú verejnú súťaž na predaj svojej majetkovej účasti v SPaP. „Boli sme prekvapení, že FNM SR nevytvoril výrazne voľnejšie podmienky pre záujemcov avšak akceptovali sme skutočnosť, že akákoľvek forma hĺbkovej previerky či due diligence nebude umožnená.

Po osobnej návšteve SPaP v rámci dvoch dní, ktoré FNM SR určil ako predvádzacie dni pre záujemcov na privatizáciu, sme nadobudli presvedčenie, že takáto forma kontroly stavu podniku vôbec nie je potrebná. Naše dovtedajšie znalosti a hlavne otvorenosť manažmentu pri odpovediach na najdôležitejšie otázky nás uistili, že odhad ceny a rizík spoločnosti je veľmi presný a teda nepotrebujeme žiadne mimoriadne opatrenia na zabezpečenie úspešného prevzatia tejto spoločnosti v prípade víťazstva v rámci privatizácie. Koniec-koncov, pôsobíme na trhu, kde sa riziko meria na desiatky percent a profesionálne urobené kalkulácie hodnoty spoločnosti toto riziko zahŕňali.“

Je všeobecne známe, že skupina Penta Group sa vie pohybovať aj v právnych otázkach, a tak aj po tejto stránke je projekt účasti na privatizácii SPaP dobre pripravený. Keďže celá súťaž prebieha aj s medzinárodnou účasťou (napr. Lukoil), neobáva sa Penta Group, že by pri rozhodovaní o víťazovi záležalo na jeho veľkosti, vplyve či sľuboch. Výsledkom zrejme bude priame meranie ponúknutej ceny a podmienok zabezpečenia jej zaplatenia. „To, že ako jedno z kritérií je aj podnikateľský zámer, len vítame, keďže sa domnievame, že väčšina ponúk bude cenovo porovnateľná s našou a rozhodne len reálnosť realizácie toho-ktorého zámeru,“ píše sa vo vyhlásení.

Zo zámerov v prípade úspechu je zrejme najlepšie použiteľný citát z podnikateľského zámeru: „Našim cieľovým zámerom pri akvizícii spoločnosti Slovenská plavba a prístavy, a.s. je reštrukturalizácia tejto spoločnosti a následné spojenie jej jednotlivých samostatných častí so strategicky silnými partnermi, ktorí budú schopní zabezpečiť udržanie potrebnej efektívnosti prevádzky a aj potrebný objem dlhodobých investícií. Jadrom spoločnosti zostane prístav v Bratislave, ktorého reštrukturalizácia a následný predaj by mala byť najvýznamnejšia časť celého podnikateľského zámeru.“ Je teda celkom možné, že súčasní konkurenti v rámci privatizácie by sa mohli stať partnermi v budúcnosti.