Viceguvernérka Národnej banky Slovenska Elena Kohutiková v stredu povedala, že podľa jej očakávaní sa kedysi problémový deficit na bežnom účte platobnej bilancie dostane v tomto a budúcom roku do „bezpečnej zóny“. Deficit na bežnom účte platobnej bilancie bol hlavným dôvodom, prečo sa NBS takmer rok zdráhala zredukovať úrokové sadzby, až ich nakoniec minulý týždeň prekvapujúco znížila o 25 bázických bodov. Kohútiková dodala, že tohtoročný deficit na bežnom účte pravdepodobne prekoná očakávania centrálnej banky, pričom na budúci rok by mal kolísať v zóne, ktorá neublíži ekonomike Slovenska.

„Zdá sa, že deficit na bežnom účte platobnej bilancie by mal byť v tomto roku pod úrovňou 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), resp. pod predpovedaným intervalom. V súčasnosti je menej ako 2 % HDP. Očakávame, že bežný účet sa v tomto aj budúcom roku dostane do bezpečnej zóny, kde by nemal spôsobovať žiadne problémy a ekonomickú nerovnováhu. Minulý rok bol deficit na úrovni 8,2 % HDP,“ povedala Kohútiková.

Podľa slov viceguvernérky centrálna banka neočakáva, že rast dopytu na konci tohto roku bude výrazne väčší ako zvyčajne. Na konci roku import zvyčajne rastie kvôli predvianočným nákupom. V budúcom roku by mal deficit na bežnom účte kolísať medzi úrovňami 3 % a 5 % HDP, v závislosti od objemu dovezených zahraničných technológií. Kohútiková dodala, že podľa súčasných prognóz by mal deficit kolísať v ďalších rokoch okolo úrovne 4 % HDP. Informovala tiež, že NBS bude sledovať vývoj deficitu kvôli menovej politike. Dôležité bude, či sa dovážajú technológie, ktoré povzbudia výrobu, alebo sa importujú iba spotrebné tovary.

Centrálna banka v stredu oznámila, že malé zníženie úrokových sadzieb v septembri bolo zamerané predovšetkým na podporu oslabujúceho domáceho dopytu. Naznačila tiež, že pravdepodobne opäť podporí rast, ak inflačné tlaky ostanú slabé. Kohútiková tiež povedala, že NBS chcela vyslať obchodníkom na finančných trhoch signál, že bude pripravená urobiť ich špekulačné aktivity menej ziskovými, ak sa zamerajú na slovenskú korunu a vytlačia ju vyššie. Viceguvernérka nešpecifikovala, či septembrové zníženie sadzieb možno vnímať ako začiatok cyklu redukcií úrokových sadzieb, čo si myslia mnohí analytici. Podľa Kohútikovej NBS neočakávala, že septembrové zníženie sadzieb bude mať výrazný vplyv na tohtoročný rast slovenskej ekonomiky, čím naznačila, že môže nasledovať ďalšie zmiernenie monetárnej politiky, ak sa makroekonomické ukazovatele budú vyvíjať požadovaným smerom a neohrozí sa ekonomická stabilita.

Kohútiková sa nevyjadrila na adresu špecifických úrovní kurzu koruny, avšak povedala, že slovenská mena by mohla mať z dlhodobého hľadiska „tendenciu posilniť“, ak SR bude pokračovať v ekonomických reformách, dokončí integráciu do Európskej únie (EÚ) a zotrvá vo svojich plánoch prijatia eura. Kohútiková dodala, že NBS je naďalej proti umelému prudkému posilňovaniu koruny, ktorého príčinou je prílev špekulatívneho kapitálu.