Ministri financií eurozóny počas svojho pravidelného zasadnutia nevenovali výraznú pozornosť možnému vplyvu výsledku referenda v Dánsku, kde nadpolovičná väčšina obyvateľov hlasovala proti vstupu krajiny do Európskej menovej únie (EMÚ) a prechodu na jednotnú európsku menu.
Podľa nich bude mať dánske „nie“ iba malý dopad na euro, a aj to iba z krátkodobého horizontu, keďže aj po oznámení výsledkov referenda sa euro stále udržiava na stabilných 0,88 USD/EUR. „Nemyslím, že táto udalosť bude mať akýkoľvek dopad na euro,“ povedal francúzsky minister financií Laurent Fabius, súčasný prezident Euroskupiny ministrov eurozóny. „Nepredpokladám žiadne dôsledky pre euro, keďže Dánsko sa podieľa iba 2,7 percentami na hrubom domácom produkte eurozóny,“ dodal nemecký minister financií Hans Eichel.
Na základe predbežných údajov v štvrtkovom referende hlasovalo v Dánsku proti zavedeniu eura 53,1 % voličov, pričom za prijatie jednotnej európskej meny bolo 46,9 %. Dáni už druhýkrát za posledných desať rokov odmietli členstvo v EMÚ, takže výsledok referenda nepriniesol výrazné zmeny v politickom obraze Európy. Ako však zdôraznil rakúsky minister financií Karl-Heinz Grasser, dánsky prístup predstavuje ďalší krok späť pre európsku integráciu, pričom Grasser spája tento postoj s nedávnym rozhodnutím členských štátov EÚ o uvalení diplomatických sankcií na Rakúsko. Podľa Grassera je dánske odmietnutie vyjadrením obáv a dohadov obyvateľov o rolu menších krajín pri rozhodovacom procese v EÚ.
Ministri by sa mali okrem dánskeho referenda na svojom stretnutí venovať aj návrhom Španielska uvoľniť časť strategických ropných rezerv v snahe zmierniť prudko rastúce ceny ropy. Bližšie nešpecifikovaný návrh španielskeho ministra Rodriga Rata však už spochybnil fínsky minister Sauli Niinisto, podľa ktorého by zásoby mohli byť uvoľnené iba počas reálnej krízovej situácie. Dodal, že v súčasnosti rozhodne nemožno hovoriť o kríze.