Predstavitelia Ministerstva financií (MF) SR, ako aj analytici sa domnievajú, že aj napriek prvým varovaniam, akým bolo napríklad aj maslo, sa Slováci nemusia do budúcnosti obávať dramatického zdražovania potravín. Cenové ponuky sa totiž stále musia prispôsobiť ich terajším vplyvovým možnostiam. Vedenie opozičného Smeru, ako aj poľnohospodári však tvrdia opak. Podľa nich bude rast cien potravín tým výraznejší, čím bude dotovanie slovenského agrosektoru viac zaostávať za inými krajinami Európskej únie (EÚ). Pri slabších podporách si totiž budú poľnohospodári svoje príjmy dopĺňať práve vyššími cenami potravín a aj masívnejšie dovozy zo zahraničia budú tiež veľmi drahé.

Rozdielne názory na ďalší vývoj cien potravín vyplynuli z dnešnej diskusnej relácie Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy. Poradca ministra financií Martin Bruncko v diskusii upozornil, že aj vývoj inflácie za prvé dva mesiace po vstupe do EÚ jasne poukazuje, že ceny potravín išli hore len o asi jedno percento. Tak on, ako aj analytik Martin Bárto tvrdia, že rast cien potravín sa v týchto prijateľných úrovní nepohne ani v najbližších mesiacoch.

Bruncko hovorí, že je to ovplyvnené slabšou kúpnou silou obyvateľstva a aj zisky z celého agropotravinárskeho sektoru budú rásť len na základe postupného zvyšovania príjmov obyvateľstva. „Panika je umelo vytváraná,“ hovorí Bruncko. Tieňový minister hospodárstva strany Smer Marián Záhumenský ale hovorí, že maslo zdraželo o viac ako 20 percent a obdobne vysoké zdraženie nastalo aj u bravčoviny a hovädziny. „Stavy dobytka a ošípaných sa pre ekonomické problémy značne znížili. Z dovozu bude mäso oveľa drahšie. Zatiaľ slovenské obchodné reťazce predávali veľa potravín z lacnejších a starších zásob,“ uviedol Záhumenský.

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec pripomenul, že aj v záujme udržania prijateľných cien potravín agrosektor od vlády žiada, aby mu pre budúci rok z rozpočtu vyčlenila až 60 percentné priame platby, a aby sa upustilo od návrhu MF SR, ktorý ráta iba so 40 percentnými platbami. Bruncko na to reagoval, že vláda ešte bude rozhodovať o prerozdelení viac ako deviatich miliárd korún z posledných voľných prostriedkov, ale mimo poľnohospodárstva sú tu aj iné priority v školstve či v zdravotníctve. Bruncko pri tom ale hovorí, že k istým navýšeniam pre poľnohospodárov ešte asi príde. „Veľmi by som sa čudoval, keby už vláda nedala do poľnohospodárstva žiadne doplatky,“ hovorí Bruncko.

Ak by malo prísť k navýšeniu priamych platieb zo 40 až na 60 percent vláda by na to potrebovala zhruba 2,8 miliardy korún navyše. Očakávať sa dá, že agrosektor podporí hlavne SMK. Bruncko pritom hovorí, že aj pri 40 percentných platbách je budúcoročný rozpočet kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva SR až o 10 percent vyšší ako tento rok. Záhumenský aj Oravec ale tvrdia, že pri výrazne nižších priamych platbách je konkurenciovo či firma zo západnej Európy veľmi problematická. „Teraz nie je možné konkurovať a dovozy potravín z EÚ budú veľmi drahé. Ak by sa dotácie zrušili na celom svete, my bude spokojní a konkurovať môžme,“ hovorí Záhumenský.

Strana Smer za rastom cien potravín vidí vysokú až 19 percentnú daň z pridanej hodnoty, a preto chce cez parlament presadiť jej zníženie na 10 percent. „Toto je mimoriadne zlý návrh, nikto nezaručí, že sa potom ceny potravín reálne v obchodoch znížia, ale v rozpočte budú určite chýbať zdroje výberu zníženej dane,“ hovorí Bruncko.