Prvým krokom pri transformácii Konsolidačnej banky, š.p.ú., Bratislava (KBB) bude schválenie jej privatizačného plánu v Národnej rade SR (NR SR) na súčasnej 52. schôdzi a následne vo vláde. Po ňom bude nasledovať racionalizácia činností tejto inštitúcie a privatizácia Slovenskou konsolidačnou, a.s. (SK). Na tlačovej besede v Košiciach to potvrdila ministerka financií Brigita Schmögnerová.

Druhým krokom transformácie oboch inštitúcií bude racionalizácia činností spojených s vymáhaním pohľadávok štátu. K efektivite a aktívnejšiemu prístupu pri vymáhaní by malo prispieť vytvorenie joint-venture so zahraničným partnerom. Spoločný podnik však nedostane do správy všetky pohľadávky. Pohľadávky významných slovenských podnikov, pri vymáhaní ktorých je potrebný individuálny prístup, by mali zostať výlučne v správe SK.

Podľa Schmögnerovej sa Ministerstvo financií (MF) SR rozhodlo pre tento postup najmä kvôli neefektivite súčasného stavu banky a tiež kvôli novele zákona o bankách. Podľa neho totiž KBB, aj keď má v názve slovo banka, nemôže pôsobiť na finančnom trhu ako bankový subjekt. „Rozdelenie správy pohľadávok medzi KB a SK pritom neprinášalo účinné vymáhanie dlhov,“ povedala ministerka.

KBB vznikla 1. januára 1993 ako špecializovaná banková inštitúcia. Pri svojom vzniku prevzala dlhodobé úvery na trvalo sa obracajúce zásoby v celkovej sume 27,2 mld. Sk. Úverové portfólio banky sa neskôr rozrástlo o odplatne prevzaté zahraničné pohľadávky, o pohľadávky organizácií zahraničného obchodu vzniknuté vplyvom devalvácie, o pohľadávky spoločnosti Fizako, s.r.o. a o pohľadávky z konverzie zbrojárskej výroby. V roku 1999 prevzala KBB pohľadávky a záväzky z úverov na družstevnú bytovú výstavbu z Investičnej a rozvojovej banky a klasifikované úvery z transformujúcich sa bánk. KBB počas ôsmich rokov svojej činnosti vrátila do peňažného obehu 25 mld. Sk zo spravovaného úverového portfólia.