Návrh Európskej komisie (EK), podľa ktorého sa majú rozpočtové výdavky EÚ v roku 2007 až 2013 znížiť z existujúceho limitu 1,24 % na 1,15 % hrubého národného produktu (HNP) považuje Ministerstvo financií (MF) SR za dobré východisko pre ďalšie vyjednávanie so súčasnými a budúcimi členskými štátmi Európskej únie (EÚ). Pre TASR to uviedol hovorca MF SR Peter Papanek.

EK v utorok schválila svoj návrh k novej finančnej perspektíve, čiže limitovaného viacročného rozpočtu EÚ po roku 2006. Tento finančný rámec prebehne viacerými negociáciami, ktoré by sa mali ukončiť do roku 2005. Návrh EK totiž znamená len predstavu o budúcom financovaní EÚ, pričom schvaľovacia právomoc podlieha najmä rozhodnutiu Rady ministrov a súhlasu Európskeho parlamentu.

Pre výdavky bola v návrhu stanovená aj rezerva pre nepredvídateľné udalosti, ktorá by mala predstavovať 0,1 % HNP EÚ v priemere na roky 2007 až 2013. Zvyšných 1,14 % by malo smerovať na ostatné výdavky. Podľa Papanka je na roky 2000 až 2006 limitovaná výška uvedených výdavkov na úrovni v priemere 1,12 % HNP, pričom zvyšok, teda 0,12 %, predstavuje spomínaná rezerva na nepredvídateľné udalosti.

Z tohto dôvodu považuje MF podľa Papanka uvedený návrh EK k finančnej perspektíve na roky 2007 až 2013 z pohľadu čistých príjmov za dobrý. „Návrh EK je v súlade s Rámcovou pozíciou SR k finančnej perspektíve EÚ po roku 2006, ktorá bola schválená vládou v januári 2004,“ uviedol Papanek.

Rozpočtové výdavky EÚ majú podľa návrhu EK v roku 2013 dosiahnuť 1,15 % HNP, čo bude vo forme platieb predstavovať 143,1 miliardy eur (v prepočte asi 5,819 bilióna Sk). Ak by sa naplno využil limit, dosiahli by výdavky okolo 154 miliárd eur. Pred rokovaním EK sa očakávalo, že komisia navrhne zvýšiť výdavky na asi 1,22 % HNP. Dnes vynakladá únia ročne okolo 1 % HNP – asi 100 miliárd eur – a krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Británia, Holandsko, Rakúsko, Švédsko žiadali zmrazenie výdavkov na tejto úrovni.

Podľa predsedu Európskej komisie Romana Prodiho je veľká časť výdavkov už pevne stanovená. Výdavky v poľnohospodárstve boli podľa neho zafixované vládami členských štátov EÚ až do roku 2013. Podľa jeho slov budú aj naďalej prúdiť veľké finančné toky aj do chudobnejších regiónov nových členských krajín, ktoré budú po ich pripojení k súčasnej pätnástke čistými príjemcami. Keďže európska ekonomika je v útlme je podľa neho potrebné zabezpečiť implementáciu najmä projektov s cezhraničným dosahom. Ako uviedol, v súčasnosti je schopnosť Únie splniť sľuby členských štátov v mnohých prioritných oblastiach ochromená nedostatkom politickej vôle konať a nedostatočnými zdrojmi.