Aktuálny stav ekonomiky Slovenska považuje predseda Rady pre hospodársky rozvoj Slovenska (RPHRS) a bývalý vicepremiér pre ekonomiku Sergej Kozlík za „pokračujúci úpadok“. Terajšia vláda podľa neho „mystifikuje údaje vo verejných financiách“. Odhad 2,1-percentného rastu hrubého domáceho produktu (HDP) k záveru minulého roka, ktorý premiér v stredu označil za uspokojivý, je podľa neho pokračovaním v roztváraní nožníc medzi výkonnosťou krajín EÚ a Slovenskom. „Rozdiely sa začali prehlbovať v štvrtom štvrťroku 1998 po nástupe súčasnej vlády,“ pripomenul.

Významnejší rast dosiahlo v poslednom období podľa Kozlíka jedine poľnohospodárstvo, aj to iba vďaka neopakovateľnému predaju majetku v sektore. Bývalý vicepremiér pre ekonomiku varuje pred krátkodobosťou rastu HDP ťahaného rastúcim exportom slovenských produktov. „Je totiž viazaný na kapacity, do ktorých sa investovalo ešte za Mečiarovej vlády. Okrem faktu, že konjunktúra na svetových trhoch pomaly doznieva, sa však aj tieto faktory pomaly vyčerpávajú,“ apeloval. Kozlík kritizoval tiež zvyšovanie prílivu zahraničných investícií. Zdôraznil, že ide iba o portfóliový kapitál v podobe nákupu častí už existujúcich firiem, či predaj celých strategických podnikov.

„Slovenskému štátu chýba riadenie, čo sa prejavuje zvyšovaním regionálnych rozdielov v príjmoch obyvateľstva,“ povedal Kozlík. Na riešenie problému vysokej miery nezamestnanosti odporučil vytvoriť špeciálny krízový štáb. Počet ľudí bez zamestnania podľa neho pritom vzrastie možno až o ďalších 200 tisíc po uplatnení ďalších ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní začiatkom februára.

Bývalý podpredseda vlády vyčítal súčasnému kabinetu aj pomalý postup pri znižovaní daní, pretrvávanie záporných úrokových sadzieb na vklady a nedodržanie deficitu štátneho rozpočtu za rok 2000. „V súčasnom stave nedokáže reálna ekonomika produkovať dosť zdrojov na stabilizáciu platobnej pozície štátu. Vláda aj preto kvôli prílivu zahraničných finančných prostriedkov zrýchlila tempo privatizácie,“ tvrdí. Ako dôsledok predpokladá rast zadlženosti krajiny a sťaženie prístupu k úverom pre domácich podnikateľov.

Rada pre hospodársky rozvoj Slovenska pôsobila i za bývalej vlády. Má vytvárať priestor pre komunikáciu zástupcov exekutívy a popredných predstaviteľov slovenského priemyslu. Členmi predsedníctva rady sú napríklad poslanci a exministri za HZDS Milan Cagala, Ján Jasovský, Vojtech Tkáč, poslankyňa SOP Mária Kadlečíková, šéf Slovnaftu Slavomír Hatina, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Michal Ľach, minister práce za SDĽ Peter Magvaši, bývalý šéf štatistického úradu Štefan Condík, či exriaditeľ elektrární Tibor Mikuš.