Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika zastáva názor, že vstup Slovenskej republiky do Európskej menovej únie (EMÚ) by sa nemal urýchľovať. Naopak, mal by sa odložiť na neskôr ako potvrdenie toho, že vláda stojí na tradičných hodnotách západnej civilizácie, čiže konkurencii a osobnej slobody a nebude vháňať občanov do neprimeraného rizika. Uviedol to dnes na konferencii „Čo znamená euro pre Slovensko“ analytik inštitútu Peter Gonda.

Doplnil, že SR by mala začať zvažovať svoj vstup do eurozóny až vtedy, ak sa začnú odbúravať a rušiť regulačné a harmonizujúce tendencie v rámci EÚ a únia sa vráti k princípom slobodného trhu. EMÚ v terajšej podobe je podľa Gondu ďalším nástrojom európskej centralizácie. Zároveň nevylúčil, že sa EMÚ do očakávaného vstupu SR rozpadne. Podľa súčasnej stratégie prijatia eura by sa SR mala stať členom EMÚ 1.januára 2009, prípadne už v roku 2008.

Ako ďalej uviedol Gonda, za významný problém po vstupe do eurozóny považuje neexistenciu výmenného kurzu. Výmenný kurz je pritom podľa neho prirodzeným „vyrovnávačom“ zmien v ekonomike a trhovým signálom správania sa vlády. Za riziko označil prenesenie menovej politiky z Národnej banky Slovenska na centralizovanejšiu a ťažšie kontrolovateľnú Európsku centrálnu banku.

Gonda pripomenul, že Slovensko stále zaostáva za krajinami v ekonomickej výkonnosti a cenovej úrovni. Táto skutočnosť a nedokončenie štrukturálnych reforiem môže vytvoriť tlak na cenový skok a následné rýchlejšie približovanie sa cenovej úrovni SR k EÚ.

Za riziko považuje tiež harmonizovanie podmienok v daňovej a sociálnej oblasti a možný tlak na vyššie dane a finančne náročnejšie sociálne a pracovné štandardy. Dôsledkom týchto dopadov môže byť obmedzovanie konkurencie, osobnej slobody, brzdenie ekonomického rastu, a tým aj životnej úrovne. Jedným z dopadov skorého vstupu do EMÚ môže byť podľa nebo napríklad riziko strát pre majiteľov úspor, ďalším dopadom by mohli byť cyklické výkyvy v HDP a zamestnanosti.

Na konferencii vystúpil i riaditeľ Inštitútu menových a finančných štúdií NBS Marián Nemec. Konštatoval, že NBS ako i vláda SR preferuje relatívne skorý vstup Slovenska do eurozóny, pretože sa domnieva, že výhody vyvážia jej slabé stránky. Euro prinesie Slovensku podľa NBS rýchly hospodársky rast a zabezpečenie ekonomickej stability.

Zopakoval, že naďalej ostáva možnosť vstupu už v roku 2008, v tomto prípade je však nedoriešenou otázkou započítanie dôchodkovej reformy do deficitu verejných financií.

NBS sa domnieva, že SR by nemala mať problémy s plnením maastrichtských kritérií. Zložitejšou zostáva iba otázka kritéria výmenného kurzu. Poznamenal, že terajší režim nemožno považovať za taký, ktorý by hodnoverným spôsobom umožnil zhodnotiť jeho vývoj.

Hlavným problémom, ktorému bude SR po vstupe do eurozóny čeliť, bude strata vlastnej menovej politiky. Preto bude nutné, aby jej stabilizačné funkcie nahradili fiškálna politika a politika trhu práce.

Nemec pripustil, že reálna konvergencia, kde patrí napríklad úroveň HDP na obyvateľa, nie je vo veľmi dobrom stave, kritériá reálnej konvergencie nie sú však formulované ako podmienka pre vstup do eurozóny.