Slovensko zatiaľ nepodniklo dostatočné kroky na to, aby zabránilo vývozu svojich zbraní do krízových oblastí, v ktorých ich možno zneužiť proti civilnému obyvateľstvu. Vyplýva to zo správy organizácie na sledovanie dodržiavania ľudských práv Human Rights Watch (HRW), ktorú dnes zverejnili v Bratislave.

Správa okrem iného poukazuje na tri prípady z rokov 2000 a 2001, keď sa obchodníci so zbraňami pokúsili vyviezť či reexportovať zo Slovenska zbrane do dvoch afrických krajín a do Iránu. Využili pritom „medzery“ v slovenskej legislatíve, ktoré podľa HRW existujú doteraz.

Podľa spoluautorky správy analytičky Lisy Misolovej je slabým miestom najmä reexport zbraní, pochádzajúcich z tretích krajín. „Kontrola je taká slabá, že sa nerobí ani elementárne preverovanie,“ uviedla pri prezentácii dokumentu. Bratislavské letisko je podľa nej známe ako dopravný uzol pre pochybné obchody s vojenským materiálom.

Podľa HRW by mala slovenská vláda zastaviť akýkoľvek predaj zbraní „najväčším porušovateľom“ ľudských práv. Okrem toho by mala v tejto oblasti zabezpečiť transparentnosť pravidelným zverejňovaním príslušných údajov. A napokon, tento obchod by sa mal dostať pod priamy dohľad parlamentu. Sprísnenie pravidiel obchodovania so zbraňami si podľa organizácie vyžadujú aj záväzky SR ako budúceho člena NATO a Európskej únie.

Tvrdenia o nedostatočnej kontrole obchodu so špeciálnou technikou vzápätí popreli predstavitelia slovenských ministerstiev hospodárstva a zahraničných vecí i Združenia obranného priemyslu (ZOP) SR. Podľa Ondreja Varačku z odboru riadenia obchodovania s citlivým tovarom MH SR nedodali slovenské firmy nijaké zbrane skupinám porušujúcim ľudské práva. Dôslednosť licenčného konania podľa neho dokazuje aj fakt, že v minulom roku rezort nepovolil vyviezť viac ako tretinu kontrahovaných zbraní. Išlo o materiál za viac ako miliardu korún, pričom udelené povolenia za prvých 11 mesiacov sa týkali materiálu za ďalších 1,5 miliardy Sk.

Podľa viceprezidenta ZOP Ľubomíra Gažáka sú licenčné opatrenia v SR dokonca predimenzované. Zdôraznil, že slovenskí výrobcovia a exportéri zbraní sa orientujú výlučne na legálne obchody, ktoré podliehajú schváleniu vlád prijímajúcich krajín.

HRW v najnovšej správe použil ako príklady nelegálnych obchodov pokus reexportovať po oprave bojové vrtuľníky do Libérie, ktorá je pod embargom OSN, ďalej zadržanie protitankovej munície, smerujúcej do Iránu, a vývoz stíhačiek do Angoly. Podľa jej zástupcov sleduje organizácia obchod so zbraňami vo viacerých krajinách, osobitne sa však zameriava na pristupujúcich členov NATO. Správu, týkajúcu sa Slovenska, označili aj ako „prípadovú štúdiu“.