Nemecká centrálna banka Bundesbank v pondelok uviedla, že budúci členovia Európskej únie (EÚ) by mali vstúpiť do kurzového mechanizmu ERM II „neskôr“, čím by sa oddialil ich vstup do eurozóny. Pobyt v mechanizme ERM II je prípravnou fázou na prijatie spoločnej európskej meny. V pravidelnej mesačnej správe banka poznamenala, že by „z ekonomického hľadiska bolo rozumné“, aby sa nové štáty EÚ neprenáhlili so vstupom do ERM II, ktorý uzamkne ich meny do fluktuačného pásma, a aby si zatiaľ uchovali svoju kurzovú flexibilitu.
„Väčšina pristupujúcich krajín už oznámila, že sa chcú pripojiť k mechanizmu ERM II čo najskôr po vstupe do EÚ. Avšak z ekonomického hľadiska vznikajú otázniky ohľadom vhodného načasovania tohto kroku,“ tvrdia predstavitelia nemeckej centrálnej banky. Jeden z medzititulkov správy znie: „Neskorší vstup do ERM II je rozumný vzhľadom na okolnosti“. Desať budúcich členov EÚ musí pripraviť svoje ekonomiky na nápor nemilosrdnej konkurencie v súvislosti so zavedením eura. Transformačný proces by bol podľa Bundesbanky jednoduchší s vyšším stupňom kurzovej flexibility. Platí to predovšetkým pre tie krajiny, ktoré iba nedávno zliberalizovali kurzový režim. Načasovanie vstupu do ERM II by sa preto malo podľa Bundesbanky dôkladne zvážiť. Podľa pravidiel EÚ musí krajina pred prijatím eura preukázať kurzovú stabilitu tým, že strávi najmenej dva roky v mechanizme ERM II s fluktuačným pásmom plus/mínus 15 % od centrálnej parity voči euru.
Odporúčanie Bundesbanky je však v ostrom rozpore s oficiálnou politikou niektorých kandidátskych krajín. Napríklad Maďarsko minulý týždeň naznačilo, že chce vstúpiť do ERM II hneď po prijatí do EÚ v máji 2004, pričom spoločnú menu by mohlo používať od začiatku roku 2008. Česká národní banka (ČNB) naopak minulý týždeň odporučila, aby sa ČR držala určitý čas mimo mechanizmu ERM II, a aby sa k nemu pripojila čo najneskôr pred zavedením eura, odhadovaným na rok 2009 alebo 2010. Kurzová stabilita je iba jedným z mnohých kritérií pre vstup do eurozóny. Kandidátske krajiny musia ďalej splniť inflačný limit, udržať dlhodobo nízke úrokové sadzby, rozpočtový deficit a mieru zadlženosti a dosiahnuť určitý stupeň nezávislosti centrálnych bánk.
Bundesbanka taktiež vyzvala budúcich členov EÚ, aby sa držali pravidiel v oblasti fiškálnej politiky. Zároveň odmietla návrh, aby pravidlá pre kandidátske krajiny boli voľnejšie, keď aj ich zadlženosť je v porovnaní s priemerom EÚ väčšinou pomerne nízka. „Výnimky v spôsobe uplatňovania Paktu stability a rastu by poškodili dôveryhodnosť daných pravidiel a je treba sa im vyhnúť,“ uviedla Bundesbanka. Noví členovia sa budú musieť podrobiť rozpočtovým pravidlám aj pred zavedením eura, avšak na rozdiel od členov eurozóny nemôžu byť sankcionovaní za ich porušenie.