V roku 1994 sa totiž na vytvorenom produkte zahraničné investície podieľali 1,9 % a v rokoch 1995 a 1996 dosiahol podiel hodnotu 1,8 %. Vyplýva to z informácií poskytnutých Národnou bankou Slovenska (NBS), ktorá v marci 1998 revidovala údaje o príleve, odleve a o stavoch PZI od roku 1993. NBS pritom podľa viacerých vyjadrení svojich predstaviteľov nepredpokladá v tomto roku výraznejší nárast doteraz nízkeho podielu priamych zahraničných investícií v slovenskom hospodárstve, naopak očakáva ďalšie zvyšovanie zahraničnej zadlženosti. V období január – december 1997 prílev PZI dosiahol v absolútnej výške 5,9 mld. Sk, z čoho 4,8 mld. Sk (80 %) smerovalo do podnikovej sféry a zvyšok do bánk. Prírastok PZI v roku 1996 dosiahol v porovnaní s výsledkom roku 1997 takmer dvojnásobnú výšku (10,5 mld. Sk), pričom do podnikového sektora vtedy smerovalo 73 % investícií. Aj v rokoch 1995 a 1994 bol ročný prírastok PZI podstatne vyšší, ako v minulom roku a dosiahol 9,1 mld. Sk resp. 8,6 mld. Sk. Ku koncu roka 1997 dosiahli PZI kumulovanú výšku 51,5 mld. Sk, z čoho 41,2 mld. Sk smerovalo do podnikovej sféry a 10,3 mld. Sk do bankového sektora. Medzi najväčších investorov v rámci celkových PZI patrili Nemecko s takmer 23-percentným podielom, Rakúsko (21,5 %) a Česká republika (11,4 %). Nemecko bolo najväčším investorom i v hodnotení investícií do podnikovej sféry, kde sa jeho podiel vyšplhal na 25,7 %. V bankovom sektore najviac investovali subjekty z ČR, kde ich podiel dosiahol vyše 27 %. Podľa sektorov bola najväčším príjemcom zahraničného kapitálu priemyselná výroba, kde investori alokovali 22,6 mld. Sk a peňažníctvo a poisťovníctvo s 12,3 mld. Sk.