Čoraz väčší podiel na základnom imaní bánk na Slovensku majú spoločnosti zo zahraničia. Kým na konci roka 1998 tvorilo podľa štatistík Národnej banky Slovenska (NBS) domáce základné imanie bez účasti zahraničného kapitálu v komerčných bankách zhruba 63 %, na konci roka 2001 to už bolo približne len 38 %. Dôvodom bola privatizácia, ktorou slovenský bankový sektor prešiel koncom deväťdesiatych rokov a začiatkom milénia. Neskôr po vstupe zahraničného kapitálu podiel domácich investorov klesol ešte výraznejšie. Na konci roka 2010 predstavovalo domáce základné imanie niečo cez 9 % a na konci minulého roka to bolo niečo cez 5 %.

Ako pre agentúru SITA povedala hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová, privatizácia bánk bola nevyhnutná pre kapitalizáciu celého sektora. „Banky boli v končiacej sa mečiarovskej ére v zlom stave, bolo potrebné ich ozdraviť, odpísať zlé dlhy a doplniť do nich predajom nový kapitál. Spolu s novou správou, úverovými a rizikovými štandardmi sa slovenský komerčný bankový sektor dostal do veľmi dobrého stavu a ani počas finančnej krízy v rokoch 2008 až 2009 nepotreboval žiadnu štátnu pomoc,“ skonštatovala Valachyová.

Privatizácia najväčšej slovenskej banky, Slovenskej sporiteľne, sa zavŕšila v apríli 2001, keď väčšinový podiel akcií prešiel z vlastníctva štátu na rakúsku Erste Bank. Druhou veľkou privatizáciu bola privatizácia Všeobecnej úverovej banky, dnešnej VÚB banky, ktorá sa ukončila v novembri 2001 podpisom zmluvy o kúpe majoritného podielu talianskou bankou IntesaBci, v súčasnosti Intesa Sanpaolo. Štátu sa v tom období podarilo predať aj Investičnú rozvojovú banku, a to maďarskej banke OTP. Neskôr sa sprivatizovali aj menšie banky, ako napríklad Istrobanka, Poštová banka a Banka Slovakia.

Podľa vyjadrení PR manažéra VÚB banky Dominika Mišu je podstatné to, že najväčšie banky v krajine sú vlastnené silnými európskymi bankovými skupinami, vďaka ktorým je bankový sektor zdravým pilierom celej ekonomiky. „Pre porovnanie, stačí si spomenúť, ako to s bankami, ich finančným zdravím, ale aj službami u nás vyzeralo v roku 1998 a teraz. Vtedy boli banky vlastnené štátom a slúžili predovšetkým na transfer politickej priazne a peňazí vybraným podnikateľským skupinám. Občania, ale aj malí a strední podnikatelia sa k dostupnému financovaniu svojho bývania či investícií reálne dostali až po privatizácii bankového sektora a vstupu zahraničného kapitálu a know-how v roku 2002,“ povedal pre agentúru SITA Miša.

Z 27 tuzemských úverových inštitúcií má v štruktúre upísaného základného imania aj tuzemské základné imanie podľa štatistík Národnej banky Slovenska osem subjektov, z ktorých dve banky, a to ČSOB stavebná sporiteľňa a Slovenská záručná a rozvojová banka, pôsobia so 100-percentným podielom tuzemského kapitálu. Avšak skupina ČSOB ako celok patrí do skupiny KBC. Záručnú banku vlastní štát.

Problémy s touto štatistikou sú podľa analytika Tatra banky Tibora Lörincza dva. V prvom rade sa venuje iba základnému imaniu, ktoré tvorí relatívne malú časť celkového kapitálu bánk. Navyše, pomer základného imania k celému imaniu je u bánk rozdielny. V štatistickom bulletine NBS má vyše polovičný podiel na základnom imaní Česká republika, pre celé vlastné imanie by to ale podľa Lörincza neplatilo. Druhým problémom podľa analytika je, že aj banky, ktoré sú slovenské, sú vlastnené právnickými osobami, ktorých sídlo je v zahraničí.

Týka sa to napríklad finančnej skupiny Penta, ktorá je na Slovensku akcionárom v Prima banke a v Privatbanke. V prípade týchto dvoch bánk je vlastníkom Penta Investments Limited, ktorá sídli na Cypre. Štatistika NBS síce eviduje cyperský kapitál ako základné zahraničné imanie, avšak majitelia sú v konečnom dôsledku Slovák a Čech.

Podľa NBS viac ako polovičný podiel na základnom zahraničnom imaní bánk má Česká republika. Navýšenie kapitálu z ČR sa uskutočnilo najmä v pobočke UniCredit Bank. Avšak aj v prípade UniCreditu je štatistika skreslená. U väčšiny bánk tvorí základné imanie menšiu časť kapitálu, najväčšou časťou je spravidla nerozdelený zisk. Keďže UniCredit na Slovensku pôsobí iba ako pobočka, jej kapitál sa nazýva „zdroje poskytnuté centrálou“ a celý sa považuje za základné imanie. Pri UniCredite tak do výpočtu vstupuje takmer celý kapitál, kým pri ostatných bankách iba jeho menšia časť – základné imanie. Keďže UniCredit má zdroje poskytnuté od českej matky, v štatistike NBS to vychádza tak, že približne polovicu základného imania poskytuje ČR.