Dôsledkom pandémie je výrazné podchladenie ekonomiky, ktoré pretrvá aj tento rok. Ako ďalej konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), očakávajú hlbokú negatívnu produkčnú medzeru na úrovni 2,5 % HDP. Špecifikom tejto pandemickej krízy je podchladenie navyše koncentrované len do niekoľkých sektorov v službách. To vytvára podľa RRZ priestor pre zváženie zvýšenia jednorazového stimulu v tomto roku pre postihnuté sektory až do úrovne zhruba 2 % HDP.

Adresné stimuly by mohli navyše podľa rozpočtovej rady zabrániť nechcenému znižovaniu potenciálu v ekonomike, ak by zamedzili bankrotom v postihnutých sektoroch. Doterajšia celková priama pomoc na Slovensku v rokoch 2020 až 2021 je odhadovaná na úrovni 3 % HDP, v porovnaní so siedmimi percentami priemeru v EÚ. „Takto zvolený stimul by mal na dlhodobú udržateľnosť len veľmi malý negatívny vplyv a pri vhodnej štruktúre a použití v čase hlbokej negatívnej produkčnej medzery môže byť dokonca neutrálny až mierne pozitívny,“ uvádza rozpočtová rada.

V nasledujúcich rokoch by sa pri výraznejšie rozbehnutej ekonomike, a to vďaka eurofondom, vrátane nabiehajúceho fondu obnovy, mohlo podľa rady opätovne prikročiť ku konsolidácii. „V tom čase podľa najnovších odhadov predpokladáme, že ekonomika nebude trpieť negatívnou produkčnou medzerou ani po konsolidácii v rokoch 2022 až 2023 v rozsahu, ako ju navrhuje RRZ,“ uvádza rada.

Takáto konsolidácia zníži podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť štrukturálny deficit na dostatočnú úroveň, aby sa zastavil ďalší rast dlhu voči HDP. Spolu s dobrou dôchodkovou reformou by takáto hospodárska politika mohla podľa rady posunúť riziko dlhodobej udržateľnosti verejných financií z neudržateľného pásma vysokého rizika naspäť do stredného pásma.