V roku 2005 očakávajú analytici ďalšie prehĺbenie externej nerovnováhy slovenskej ekonomiky, ktoré sa už mierne prejavilo aj v minulom roku. Dominantným faktorom nárastu deficitu zahraničného obchodu budú podľa analytika Tatra banky Elizeja Macha dovozy vyvolané investičnou aktivitou. „Najmä nové zahraničné investície vyvolajú potrebu dovozu technológií,“ zdôraznil. Priaznivá podnikateľská klíma v SR a nízke úrokové sadzby podporia však podľa neho aj domáci podnikateľský sektor v nových investíciách. Reálne nebezpečenstvo vidí analytik v importných tlakoch vyvolaných spotrebou pre výrazne uvoľnenú menovú politiku, kde znižujúce sa úrokové sadzby odrádzajú sporiť a naopak podporujú zadlžovanie. Podľa analytika UniBanky Ľubomíra Koršnáka by zahraničný obchod SR mal skončiť v roku 2005 s deficitom 50 mld. Sk.

Príchod zahraničných investorov je aj podľa analytika Poštovej banky Miroslava Šmála spojený s dočasným zhoršením obchodnej bilancie kvôli investičným dovozom. Po spustení výrobných kapacít by však export mal posilniť a znížiť pasívne saldo obchodnej bilancie. Z tohto dôvodu neočakáva, že by sa už v roku 2005 mohol výraznejšie znížiť deficit. V nasledujúcich rokoch to však nie je podľa neho vylúčené. Očakáva, že počas roka 2005 by obchodná bilancia mohla dosiahnuť deficit približne na úrovni roka 2004, t.j. okolo 25 až 35 mld. Sk. Výraznejšie zlepšenie by malo podľa analytika Poštovej banky nastať až v nasledujúcich rokoch. Podľa odhadov VÚB banky by mal deficit obchodnej bilancie predstavovať v budúcom roku 3,2 % HDP. Bežný účet platobnej bilancie by mal v roku 2005 skončiť podľa VÚB so schodkom 50,1 mld. Sk. Analytik UniBanky Ľ. Koršnák očakáva, že bežný účet platobnej bilancie bude na konci roka 2005 deficitný vo výške 47,5 mld. Sk.

Analytik Tatra banky odhaduje, že v budúcom roku sa rozšíri deficit obchodnej bilancie na 52 mld. Sk. Rok 2006 by mal byť podľa neho bodom zlomu, keď nové exportné kapacity v ekonomike budú kompenzovať nárast importov. Nasledujúci rok by mal podľa neho predstavovať začiatok éry prebytkov zahraničného obchodu. Spolu s rozšírením deficitu obchodnej bilancie očakáva Macho aj nárast deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Tento bude podľa neho ešte výraznejší, nakoľko bilancia výnosov najmä vďaka dividendám prispeje k ďalšiemu rozšíreniu jeho deficitu. Na finančnom a kapitálovom účte očakáva silný prílev priamych zahraničných investícií. Mal by sa ukončiť proces privatizácie Slovenských elektrární, a.s. Bratislava a neprivatizačné investície zaznamenajú ďalší výrazný nárast. „Výrazný prebytok na finančnom a kapitálovom účte bude nadmerne kompenzovať deficit na bežnom účte, a tak z prehlbujúcej sa nerovnováhy bežného účtu nevyplývajú negatívne impulzy pre devízový kurz koruny,“ vysvetlil Macho. Mierne optimistickejší je analytik ČSOB Marek Gábriš, ktorý očakáva deficit obchodnej bilancie v budúcom roku na úrovni 47 mld. Sk.

Zahraničný obchod Slovenska sa v minulom roku vyvíjal podľa Šmála v súlade so sezónnymi trendmi a najmä v úvode roka prekvapivo dosahoval pozitívne saldo. Vysoké deficity sa zaznamenali počas letných dovoleniek, ktoré nezachránil už ani dobre sa vyvíjajúci záver roka. Zahraničný obchod je vysoko poznačený závislosťou na automobilovom priemysle, ktorého výpadok exportu aj na krátky čas ovplyvní celkovú obchodnú bilanciu. To osobitne platí podľa Šmála v prípade, keď celú obchodnú bilanciu ovplyvňuje dokonca len jeden závod, ktorým je automobilka Volkswagen. V prípade produkcie ďalších automobiliek by to už tak podľa neho nemalo byť, resp. len v prípade recesie automobilového priemyslu, keby pokles zaznamenali všetky značky.