Burza cenných papierov v Bratislave (BCPB) existuje ako právnická osoba už od r. 1991. Po skončení kupónovej privatizácie nezostala sieť Registračných miest Centra kupónovej privatizácie ležať ladom. Písmená R a M sa stali polovicou názvu organizátora neburzového trhu s cennými papiermi, RM-Systému Slovakia. Bratislavská opčná burza splnila 5.11.1992 všetky povinnosti stanovené zákonom o burze cenných papierov a dostala povolenia stanovené týmto zákonom.

Niekoľko mesiacov sa v obchodnom systéme RM-S nedali kupovať a predávať akcie spoločností, ktoré boli kótované na burze. Jedného dňa však RM-S tieto cenné papiere zaradil aj do svojho obchodného systému.

Dva roky boli na Slovensku tri trhy, ktoré organizovali obchody s cennými papiermi. Po novelách zákonov, ktoré upravujú fungovanie kapitálového trhu museli organizátori trhov s cennými papiermi požiadať o licencie. Bratislavská opčná burza ju nedostala. V polovici novembra prestala prevádzať cenné papiere. Osoby, ktoré boli v orgánoch burzy mali za sebou aj neúspešný obchod s Kontom nádeje. Slovenskej televízii, ktorá je správcom Konta nádeje (KN), ponúkol Miloš Hojzák 14.4.1994 návrh Zmluvy o správe finančných prostriedkov. Podľa nej mala Slovenská televízia (STV) ako správca KN zveriť 50 mil. Sk do správy B.O.B., s.r.o., na tri mesiace. Po uplynutí lehoty sa malo na účet KN do VÚB vrátiť 77,5 mil. Sk. B.O.B., s.r.o., sa totiž zaviazala 50-miliónovú sumu zhodnotiť 25% mesačným výnosom. Je zaujímavé, že „úroková odvaha“ nikoho neprekvapila pred podpísaním zmluvy.

Na zmluve s dátumom 13.6.1994 sa objavili podpisy vtedajšieho ústredného riaditeľa STV – Ivana Stadruckera (za správcu KN), Miloša Hojzáka (za B.O.B, s.r.o., ako správcu finančných prostriedkov KN) a René Vochyana, vtedajšieho predsedu Burzovej komory Bratislavskej opčnej burzy.

Prostredie kapitálového trhu poznalo Bratislavskú opčnú burzu pod snázvom BOB, a.s. Bratislava. Spoločnosť s ručením obmedzeným, s ktorou STV uzavrela Zmluvu o správe finančných prostriedkov mala názov B. O. B. Treba si uvedomiť, že z hľadiska právnej formy ide o dva rôzne subjekty. Ale? B.O.B., s.r.o., je zakladateľom Bratislavskej opčnej burzy a súčasne jej akcionárom s 20% podielom na základnom imaní.

Z podpísanej Zmluvy o správe finančných prostriedkov však vyplynula ešte jedna previazanosť týchto subjektov. Podpis René Vochyana za Bratislavskú opčnú burzu totiž potvrdzoval, že táto inštitúcia, „berie záruku za všetky záväzky B.O.B, s.r.o., uvedené v Zmluve o správe finančných prostriedkov“. S odstupom času sa ukázalo, že práve táto klauzula zmluvy bola osudovou pre Bratislavskú opčnú burzu. Tieto zmluvy priviedli Bratislavskú opčnú burzu do bankrotu. To, že nedostala licenciu, nebolo náhodné.

Vtedajší štátny tajomník Ministerstva financií SR Jozef Magula tvrdil, že povolenie činnosti BOB ako organizátora verejného trhu by viedlo k prekrývaniu činnosti organizátorov verejného trhu, prehlbovaniu trhovej nerovnováhy, k triešteniu a poklesu likvidity na kapitálovom trhu. Takisto je skutočnosťou, že podstatnú časť obchodovania na BOB tvorili tzv. jednodňové obchody, pričom termínové obchody s dlhším expiračným časom ako jeden deň boli zanedbateľné. Magula povedal, že výhradná orientácia na opčné a termínové obchody koncentrovaná v špecializovanom subjekte nie je v súlade s aktuálnymi potrebami kapitálového trhu.

Po piatich rokoch sa prijala novela zákona o burze. Podľa nej organizátorom trhu môže byť len právnická osoba. Pokus o fúziu Burzy cenných papierov v Bratislave stroskotal. Nie kvôli niečomu zvláštnemu, ale kvôli komunikácii. Fond národného majetku SR pozabudol povedať, že pred fúziou dá vyplatiť dividendy aj z nerozdeleného zisku minulých rokov. RM-S sa kvôli tomuto komunikačnému a aj ľudskému skratu väčšinových akcionárov burzy rozhodol, že nevstúpi ako akcionár do burzy, ale požiada o licenciu Úrad pre finančný trh. To, ako Úrad odpovie na žiadosť bude ukážkovým príkladom jeho nezávislosti. Ďalším bude to, či sa na novej burze bude tiež dať obchodovať so štátnymi dlhopismi.