Pri prechode na trhové hospodárstvo vykazuje Slovensko pokles v spotrebe energií. Súvisí s reštrukturalizáciou a z nej plynúceho zastavovania neefektívnych hospodárskych aktivít. Hospodárske oživenie charakterizuje prechod od energeticky náročného priemyslu k oblastiam menej náročným na energiu.

V roku 2000 vyrobili primárne slovenské zdroje 767 749 TJ (terajoulov) energie. Boli to nielen pevné, tekuté a plynné primárne zdroje, ale tiež energia z atómových elektrární, elektrická energia vyrobená v tepelných a vodných elektrárňach a relatívne malý podiel geotermálnej energie.

S celkovou spotrebou 223 842 TJ v roku 2000 má priemysel najväčší podiel na spotrebe energie. Priemysel na Slovensku v posledných rokoch stagnuje. Výsledkom je znížený odber energií. Energeticky najnáročnejšie sú sektory metalurgie a chémie.

Jedným z najdôležitejších ukazovateľov, podľa ktorého možno predpokladať celkovú budúcu spotrebu energie, je energetická náročnosť. Slovensko patrí medzi krajiny s vysokou energetickou náročnosťou. Disponuje veľkým zastúpením ťažkého priemyslu, ktorý vykazuje neprimeranú spotrebu energie, pričom produkuje výrobky s nízkou úrovňou pridanej hodnoty. Energetická náročnosť na Slovensku predstavuje 44,5 MJ/EUR, čo je viac než trojnásobok (3,2) priemernej energetickej náročnosti v Európskej únii (EÚ). Najvyššiu energetickú náročnosť má Slovensko aj v porovnaní s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy.

Zmena motivácie

Jedným z kľúčových bodov ekonomickej transformácie je zvýšenie efektivity využívania energie. Plytvanie energiou je totiž dodnes vážnym dedičstvom predchádzajúceho ekonomického režimu centrálneho plánovania. V tomto kontexte, ktorý bol systematickým problémom stredoeurópskeho regiónu, išlo o obrovskú neefektívnosť spojenú s nedostatkom motivácie efektívne využívať energiu. Pozícia slovenského hospodárstva bola v mnohých ohľadoch nezávideniahodná. Slovensko má preto dodnes vážne problémy so zahraničným obchodom, konkurencieschopnosťou, fiškálnou konsolidáciou aj so životným prostredím.

V spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR, Energetickým centrom Bratislava a rakúskou konzultačnou spoločnosťou KWI vypracovala Svetová banka Národnú štúdiu energetickej efektívnosti SR. Jej cieľom je pomôcť vláde SR pri stanovovaní priorít zameraných na zvýšenie energetickej efektívnosti slovenského hospodárstva. Ambíciou je posúdiť reálne dosiahnuteľný potenciál úspory energie a využitia obnoviteľných energetických zdrojov, nájsť inštitucionálne a regulačné podmienky na zvýšenie efektívnosti a navrhnúť mechanizmus na preklenutie finančných obmedzení na uskutočnenie nevyhnutných opatrení.

„Pri každom veľkom probléme existuje príležitosť na zmenu motivácie. V praxi to znamená riešenie energetickej efektívnosti v slovenskom hospodárstve so všetkými nástrojmi nápravy v tomto smere, vrátane dodržiavania noriem EÚ. Vzhľadom na povahu a vážnosť problému a s prihliadnutím na potenciál rýchleho zisku má Svetová banka dojem, že ide o prioritu SR “ hovorí Roger Grawe, riaditeľ Svetovej banky pre strednú Európu a pobaltské krajiny.

Zatiaľ bez úspechu

Súčasnú energetickú politiku prijala vláda SR v januári 2000. Obsahuje tri priority: prípravu Slovenska na vstup do energetického trhu EÚ, zvýšenie bezpečnosti zásobovania a trvalo udržateľný energetický rozvoj. Napriek tomu, že energetická efektívnosť a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie majú potenciál, aby prispeli k týmto cieľom a pomohli ovplyvniť všetky oblasti hospodárstva, predchádzajúce pokusy realizovať politiku v tejto oblasti sa stretli iba s obmedzeným úspechom. Nebolo jasné, čo by mala robiť vláda, čo príslušné ministerstvá a čo súkromný sektor.

Energetická efektívnosť je viac než len projekt. Mala by byť samozrejmá aj bez udania noriem energetickej náročnosti. Slovensko naliehavo potrebuje rámec, v ktorom by sa efektivita udržala a rozvíjala. Ide o správne nastavenie cien energií, silnú motiváciu pre firmy a domácnosti. Dôležité bude vytvorenie komparatívneho trhového prostredia s tlakom na znižovanie energetických nákladov. „Pri podporovaní energetickej efektívnosti musí významnú proaktívnu úlohu zohrať vláda SR. Najmä z hľadiska informačnej kampane, poskytovaním financií, budovaním a rozširovaním nových technológií či vytváraním komerčného trhu pre energetickú efektívnosť,“ konštatuje vedúci ekonóm oddelenia energetiky Svetovej banky István Dobozi.

Čo môžu robiť v tomto smere finančníci Svetovej banky? „Sme pripravení sledovať

vaše akčné plány aj pre oblasť obnoviteľných energií. Máme niekoľko finančných produktov, ktoré môže Slovensko využiť. Pripravujeme grantový projekt pre Českú republiku. Môžeme ho rozšíriť aj na projekt energetickej efektívnosti pre Slovensko,“ dodáva I. Dobozi.

Úsporný potenciál priemyslu

Akčný plán energetickej efektívnosti sa týka aj skladovania energie. Definuje konkrétne kroky pre tvorcov stratégií na realizáciu úspor energie. Technický potenciál úspor energie je vlastne rozdiel medzi prognózovaným dopytom po energii v cieľovom roku (podľa štúdie 2012) a dopytom po energii v tomto roku za predpokladu, že sa budú v maximálnom rozsahu využívať efektívne energetické technológie a praktiky. Ak by sa celý tento potenciál realizoval, energetická intenzita na Slovensku by v nasledujúcom desaťročí klesla o 62 %. Absolútne najväčší úsporný potenciál má slovenský priemysel.

Ekonomický potenciál ukazuje úspory, ktoré by bolo možné dosiahnuť v dokonale fungujúcom trhovom prostredí napríklad tam, kde kompetentní pracovníci prekonajú všetky prekážky energeticky úsporných technológií. Predstavuje približne 20 % úspor energie, čo by viedlo k poklesu energetickej intenzity o 50 %.

Trhový potenciál je súčasťou technického potenciálu. Je dôležitý najmä z hľadiska investora. Kritériom hodnotenia potenciálu trhu sú skutočný čas návratnosti a existencia prekážok. Autori akčného plánu energetickej efektívnosti rozdelili čas návratnosti na štyri roky pre domácnosti, päť rokov pre priemysel a súkromný terciárny sektor, sedem rokov pre spoločnosti dodávajúce diaľkové teplo a sedem rokov pre verejný terciány sektor. Splnenie týchto predpokladov zodpovedá 11 % percentám úspor, čo by viedlo k poklesu energetickej intenzity o 44 %. Slovenská republika úspešne prerokovala energetickú kapitolu a harmonizovala väčšinu energetickej legislatívy s legislatívou EÚ. Napriek tomu treba právny rámec neustále zlepšovať prijímaním zákonov, ktoré špecifikujú podmienky na výrobu, distribúciu a premenu energie. Ťažkosti, ktorým čelia zainteresované strany pri využívaní nových technológií respektíve pri dovoze nových technologických zariadení, je účelné urýchlene riešiť prijatím dobre cielenej sekundárnej legislatívy.