Slovensko svojím vstupom do eurozóny začiatkom roka 2009 neurobilo podľa predsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Petra Mihóka zlý krok. Euro podľa jeho slov zohráva z hľadiska stability ekonomiky dôležitú úlohu. Slovensko by však malo byť pripravené na prípadne vystúpenie z eurozóny, dodal. Plán „B“ na opätovné zavedenie slovenskej koruny, o ktorom hovoril predseda parlamentu Richard Sulík, by podľa jeho slov pomohol vopred eliminovať prípadné negatíva spojené s týmto krokom.

Otázky spojené so stabilitou spoločnej európskej meny je podľa Mihóka potrebné riešiť, a to systémovo. „Musíme nastoliť systém správania sa eurozóny,“ uviedol predseda SOPK na pondelňajšej tlačovej besede. Ako dodal, budúci rok bude pre eurozónu kritický a rozhodne sa v akej podobe euro prežije. „V súčasnej podobe je situácia absolútne neudržateľná,“ zdôrazňuje Mihók. Podľa jeho slov by pritom nebolo šťastným krokom ani zavedenie eurodlhopisov, ktoré by iba konzervovali súčasný stav a pokračovali by vo filozofii eurovalu. Jedným z riešení by bolo prenesenie zodpovednosti na jednotlivé členské štáty. Ďalšie fungovanie eurozóny by pritom nemalo byť o solidarite ale o zodpovednosti.

Slovensko by podľa predsedu parlamentu Richarda Sulíka (SaS) malo prestať slepo veriť rečiam lídrov eurozóny a pripraviť si plán „B“ na opätovné zavedenie slovenskej koruny. „Keď už sme príliš malá krajina na to, aby sme výrazne ovplyvnili konanie Európskej únie, musíme aspoň chrániť hodnoty, ktoré vytvorili a tvoria ľudia žijúci na Slovensku,“ píše v komentári pre pondelňajšie vydanie denníka Hospodárske noviny Richard Sulík.

Návrat Slovenska k slovenskej korune je podľa ministra financií Ivana Mikloša teoretický možný. Ako však dodáva v rozhovore pre denník Nový Čas, o návrate ku korune by nerád špekuloval. „Teoreticky to možné je. Veď už sme prešli z československej koruny na slovenskú. Ale tie náklady a dôsledky by neboli ani malé ani ľahké,“ hovorí Mikloš. Situáciu v eurozóne pritom označuje za vážnu, avšak nemyslí si, že by hrozil jej rozpad.

Sulík pripomína, že snahy Slovenska stať sa členom eurozóny boli motivované vidinou stabilnej meny a solídnych pravidiel. „Dobre si spomínam na to, ako „prísni strážcovia“ eura neprijali Litvu kvôli tomu, že v referenčnom roku prekročila deficit o 0,07 percentuálneho bodu. Tiež si spomínam na to, ako cvičili najprv Mikloša a potom Počiatka. Všetko to sme strpeli a potichu aj kvitovali v presvedčení, že sa staneme členmi spolku, v ktorom sa dodržiavajú pravidlá,“ uvádza Sulík. Ako však dodáva, dva roky po vstupe Slovenska do eurozóny pravidlá neplatia pre všetkých rovnako, respektíve momentálne neplatia vôbec a konanie Európskej komisie má od zodpovedného prístupu riadne ďaleko.

Zodpovedný prístup lídrov eurozóny by bol podľa Sulíka nechať banky podieľať sa na vzniknutých výpadkoch, a nie „vyrábať“ stále nové a nové peniaze tým, že Európska centrálna banka (ECB) vykupuje dlhopisy členských štátov. Takisto je podľa jeho slov nezodpovedné, aby ostatné krajiny preberali dlhy predĺžených krajín prostredníctvom eurovalu a samy sa tak dostali do problémov. „Týmto spôsobom sa dá zachrániť Grécko a Írsko, možno Portugalsko. Pokúsiť sa takto „zachrániť“ Španielsko je hazard s eurom, nehovoriac o Taliansku. Dlh Talianska je totiž o polovicu vyšší ako dlhy Grécka, Írska, Portugalska a Španielska spolu,“ konštatuje Sulík.