Nejasnosti, legislatívne nedokonalosti, ale najmä neinformovanosť, často aj pohodlnosť „pátrať“ vytvárajú na Slovensku živnú pôdu pre podvodníkov, falošných a insolventných podnikateľov. Jednou z pák, ktoré majú čistiť podnikateľskú vodu, bola novela Obchodného zákonníka. Zákon č. 500/2001 Z. z. vstúpil do platnosti 1. januára tohto roku. Ako sa v praxi prejavuje zvýšená ochrana záujmov tretích osôb, tak fyzických, ako aj právnických? Tento zámer totiž zdôraznili odborníci v dôvodovej správe.

Novelizovaný § 27 a nasledujúce paragrafy o obchodnom registri otvorili bránu informovanosti. Len treba vstúpiť. Obchodný register dnes už poskytuje dôležité informácie o podnikateľských subjektoch, pretože každý (po zaplatení poplatku) má právo na výpis o ktorejkoľvek firme.

„Vyššia miera právnej istoty v obchodných vzťahoch a hospodárskom živote predpokladá dobre informovaných účastníkov trhu. A to je základná funkcia obchodného registra, poskytovať o podnikateľoch (prípadne ďalších subjektoch) všetky právne relevantné informácie, aby obchodní partneri mali možnosť rozhodovať sa kompetentne, pretože predpokladom kompetentného rozhodovania sú informácie,“ objasnila Lucia Žitňanská z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Na internete zadarmo

Ministerstvo spravodlivosti vedie stránku obchodného registra aj na internete (www.orsr.sk), kde možno nájsť firmu, ktorá nás zaujíma – zadarmo. Tento výpis však nie je právne použiteľný. Oficiálny výpis poskytuje registrový súd, ktorým je okresný súd (OS) v sídle krajského súdu (OS Bratislava I, OS Banská Bystrica, OS Košice I, OS Nitra, OS Prešov, OS Trenčín, OS Trnava a OS Žilina).

Prečo sa vlastne údaje z internetu nedajú použiť ako právne relevantné v obchodnom styku? „Je v podstate nemožné technicky zabezpečiť, aby niekto nezmenil údaje na internete. Ak by sa tento problém vyriešil, nič by nebránilo používať údaje z internetu na právne úkony,“ uviedla Paulína Pacherová, riaditeľka odboru obchodného a exekučného práva Ministerstva spravodlivosti SR.

Ak by bol v zákone uvedený výpis z internetu ako zdroj informácií, údaje, ktoré sa v súčasnosti aktualizujú každé dva týždne, by sa museli obnovovať každý deň.

V internetovom obchodnom registri možno nájsť v podstate všetko. Je tu aj evidencia úpadcov, ktorá je zatiaľ v skúšobnej prevádzke a údaje do nej dodávajú iba kraje Bratislava, Banská Bystrica a Košice. Tvorcom stránky možno adresovať pripomienky a návrhy na zlepšenie.

Novela obchodného registra mala podľa niektorých informácií pomôcť odstrániť podvodníkov zo slovenského trhu. „Obchodný register zabezpečuje základné informácie o podnikateľoch, pripadne ďalších osobách, ktoré sa zapisujú do obchodného registra,“ uviedla L. Žitňanská. „Jeho základná funkcia je publikačná. Obchodný register nemôže odstrániť podvodníkov, môže však prispieť k tomu, aby podnikatelia mali dostatok základných informácií o obchodných partneroch a rozhodovali sa so znalosťou veci. Či podnikatelia túto možnosť využijú a ako s týmito informáciami budú pracovať, závisí len od nich. Nikoho nemožno chrániť proti jeho vôli. Novela zvýšila ochranu veriteľov aj tým, že vytvorila zbierku listín.“

Rady na chodbách

„Dĺžka trvania zápisu do obchodného registra je veľmi individuálna. Ak je návrh na zápis bezchybný, môže byť rozhodnuté do jedného týždňa od podania návrhu. Ak má návrh nedostatky, vyzveme navrhovateľa, aby ich odstránil. Závisí to však aj od náročnosti rozhodnutia. Ak si podnikateľ nie je istý, či jeho návrh na zápis je právne bezchybný, mal by sa radšej obrátiť na advokátsku alebo komerčnoprávnu kanceláriu,“ ozrejmila podpredsedníčka pre obchodný úsek Okresného súdu Bratislava I Ivona Hrčeková. Skúsenosti však naznačujú, že registrácia trvá zvyčajne mesiac. Na porovnanie – v Rakúsku a Nemecku trvá registrácia priemerne štyri až šesť týždňov.

Registrácia na Slovensku je nepomerne drahšia než v iných krajinách sveta. Napríklad vo Veľkej Británii je poplatok 20 libier, ak chce mať podnikateľ firmu zaregistrovanú v deň podania žiadosti, je to drahšie, zaplatí 80 libier. U nás je výška poplatkov uvedená v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a pohybuje sa v týchto dimenziách:

a) z návrhu na prvý zápis alebo výmaz

1. akciovej spoločnosti 20 000 Sk

2. iných právnických osôb 10 000 Sk

3. organizačnej zložky právnickej osoby 5 000 Sk

4. organizačnej zložky fyzickej osoby 1 000 Sk

b) z návrhu na prvý zápis alebo výmaz pre fyzické osoby 5 000 Sk

Ostatné poplatky sa pohybujú na úrovni od 200 Sk do 2 000 Sk.

Za výpis z obchodného registra zaplatí občan za každú začatú stranu sto korún. Rovnako to je aj pri nahliadnutí do obchodného registra.

Zmeny v údajoch zapísaných do obchodného registra boli predtým účinné voči tretím osobám už odo dňa zápisu, v súčasnosti až publikovaním v Obchodnom vestníku.

Informačná explózia

Zbierka listín je novým inštitútom v obchodnom zákonníku. Ukladajú sa do nej listiny vymedzené v zákone. Ide o dokumenty týkajúce sa registrovaného subjektu, napríklad spoločenská zmluva, zakladateľská listina alebo zakladateľská zmluva obchodných spoločností, ako aj listiny preukazujúce stav hospodárenia s majetkom, najmä účtovné a iné dokumenty podľa § 28a Obchodného zákonníka. Ochrana tretích osôb spočíva v mechanizme riadnej informovanosti o dianí u podnikateľa.

Do konca roka musia podnikatelia do zbierky listín odovzdať úplné znenia zakladateľských listín, spoločenských zmlúv alebo stanov. Pri vyhotovení nového dokumentu alebo dodatku k zmluve musí fyzická alebo právnická osoba odovzdať listiny v dvoch kópiách na registrový súd do tridsiatich dní od vzniku dokumentu. Iný systém platí pri ukladaní listín obsahujúcich zmeny údajov. Za nesplnenie povinností môže súd uložiť pokutu až do 100-tisíc korún.

Pre všetkých podnikateľov platí, že ak dokumenty do zbierky listín nepredložia v termíne, pravdepodobne dostanú od súdu najskôr výzvu, a až potom ich budú pokutovať.

Pri výpise zo zbierky listín je poplatok za každú stranu desať korún. Ak by si však niekto myslel, že to nie je taký vysoký poplatok, môže sa mýliť, pretože väčšina týchto dokumentov je dosť rozsiahla. Len informovanosť môže zabrániť, aby si podnikateľ nevybral nevhodných obchodných partnerov. Najlepšie je vyžiadať si na registrovom súde o potenciálnych partneroch všetky prístupné dokumenty. Môže tak získať informácie, o ktorých predtým ani nesníval. Nahliadnutím do minulosti umožňuje obchodný register presnejšie vidieť do blízkej budúcnosti.

Minianketa

Čo vedia podnikatelia o Zbierke listín

Oslovili sme piatich podnikateľov, aby sme si overili ich znalosti o Zbierke listín a položili sme im tri otázky:

1. Už ste dodali do Zbierky listín všetky potrebné dokumenty?

2. Viete dokedy ich musíte dodať?

3. Viete, akú pokutu môžete dostať, ak by ste nestihli posledný termín?

Živnostník zapísaný do obchodného registra – nechce byť menovaný

1. Čo je to tá Zbierka listín? – Nedodal som.

2. Neviem, dokedy ich treba dodať. To musí byť nejaká výzva, aby bola táto povinnosť splnená. Musia to uviesť pri zápise a pri vyrozumení o zápise do Obchodného registra.

3. Neviem, aká pokuta môže byť vyrubená. Mám prostriedky, ako sa brániť proti pokute. Jeden z desiatich zákonov ide na Ústavný súd SR. Ak zákon platí iba sedem mesiacov, nepovažujem ho za nenapadnuteľný.

Podnikateľ s textilom – nechce byť menovaný

1. Nie – Na otázku, či vie, čo je to zbierka listín, odpovedal kladne.

2. Neviem.

3. Neviem.

Ing. Oto Knoll, CSc. – riaditeľ Gfk Slovakia, s. r. o., inštitút pre prieskum trhu

1. Už áno.

2. Viem, do 31. 12. 2002 .

3. Pol milióna?

Podnikateľ – prenájom automobilov – neželá si byť menovaný

1. Čo to je?

2. Nie, samozrejme.

3. Nie.

Podnikateľ v elektrotechnike – neželá si byť menovaný

1. Čosi som o tom počul, ale ešte som nedodal.

2. Nie. (Po zistení termínu odvetil, že má ešte čas.)

3. Nie

Výsledky miniankety, samozrejme, nemožno považovať za reprezentatívne. Čo je však typické – slovenskí podnikatelia si, ako zvyčajne, všetko nechávajú na poslednú chvíľu a potom nadávajú na neschopnosť úradníkov.

Posilnená zásada publicity

Dominika Okenicu, odborného referenta odboru legislatívy civilného práva na Ministerstve spravodlivosti SR, ktorý pripravoval novelizáciu, sme sa spýtali, či aj dnes myslí, že Zbierka listín pomáha pri odhaľovaní falošných podnikateľov?

Falošných podnikateľov právna úprava sama osebe neodstráni. Jej dôsledná aplikácia v praxi a vyššie právne vedomie občanov im však môže ich „podnikateľské aktivity“ sťažiť. Nová právna úprava posilňuje zásadu formálnej a materiálnej publicity. Registrový súd ďalej zodpovedá za zhodu tých údajov voči tretím osobám, čiže keď registrový sudca raz vydá rozhodnutie, ktorým sa niečo do registra zapíše alebo sa nejaký zápis zmení, potom nesie za to aj zodpovednosť. Nepripúšťajú sa už adresy, ktoré by boli založené na uvedení čísla poštovej priehradky vo forme napr. P.O. Boxu. Z hľadiska ochrany je dôležité aj to, že podnikatelia sú povinní na všetkých svojich dokumentoch uvádzať určité skutočnosti, bez ktorých je obchodný dokument nepoužiteľný, napr. obchodné meno, uvádza sa tam sídlo alebo miesto podnikania, právna forma právnickej osoby a IČO, ak je pridelené, ak sú zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii, tak uvádzajú aj označenie registra.

Môžete povedať, či Zbierka listín splnila úlohu pri ochrane práv tretích osôb?

Analýza pôsobenia zákona v praxi sa robí spravidla najskôr po roku, aby sa definovali problémy v praxi a prípadne sa ďalšou novelou odstránili.

Vyskytli sa hlasy, že by bolo lepšie, keby obchodný register neviedli súdy, ale iné štátne, prípadne neštátne organizácie, aj z hľadiska odbremenenia súdov, urýchlenia registrácie a tým zníženia korupcie na registrových súdoch. Uchádzala sa o to napríklad Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK). Uvažovalo sa o vyňatí obchodného registra z kompetencie súdov?

Viem o tom, že SOPK mala záujem o vedenie registra, ale nepoznám oficiálne stanovisko ministra spravodlivosti a vlády SR. Nemyslím si, že vedenie registra fyzickou alebo právnickou osobou, súkromnou, prípadne štátnou by malo nejaký pozitívny vplyv na skrátenie konania alebo na odstránenie korupcie. Podľa mňa sú dnes súdy aj v súvislosti s vybudovaním Zbierky listín pomerne dobre technicky aj personálne zabezpečené. V rozpočte sa vyčlenili prostriedky na počítačové vybavenie, kopírovacie stroje, nové priestory na archiváciu. Registrové súdy sa postupne dobudovávajú. Po personálnej stránke si myslím, že ľudia, ktorí robia na obchodnom registri desať rokov ako administratívni pracovníci, sa v tom vyznajú. Rozhodnutia vydávajú sudcovia, môžeme ich považovať sa odborne najlepšie pripravených právnikov, fundovaných na takéto rozhodnutia, okrem toho nesú disciplinárnu zodpovednosť za tieto rozhodnutia, pri spáchaní trestného činu trestnoprávnu zodpovednosť. Čiže zodpovednosť za rozhodnutia tu je. To, že sa disciplinárna zodpovednosť v praxi neuplatňuje, je už iná vec. Obchodný register na Slovensku patrí registrovým súdom. Ak by sme ho chceli dať pod nejakú inú inštitúciu, či už štátnu, alebo súkromnú, tak by sme museli zmeniť celú koncepciu obchodného registra a som presvedčený, že by to bolo v rozpore s právom EÚ. Obchodné registre pokiaľ viem, sú vedené podobnou inštitúciou a aj súdmi v mnohých členských štátoch. Navyše konanie vo veciach obchodného registra je občianskoprávnym konaním podľa Občianskeho súdneho poriadku. Muselo by sa novelizovať viac zákonov, minimálne Obchodný zákonník, Občiansky súdny poriadok či Spravovací poriadok.

Čo je to obchodný register?

Obchodný zákonník ho definuje ako verejný zoznam zákonom ustanovených údajov, ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín… (§ 27).

Kto je zapísaný do obchodného registra?

Zapisujú sa sem obchodné spoločnosti, družstvá a iné právnické osoby, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon.

Fyzické osoby s bydliskom v Slovenskej republike, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia alebo vykonávajú poľnohospodársku výrobu a sú zapísané do evidencie podľa osobitného predpisu, sa zapisujú na vlastnú žiadosť alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Taktiež sa sem zapisujú aj zahraničné právnické a fyzické osoby s bydliskom alebo sídlom mimo územia SR, ktoré majú podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestenú na území SR.

Aké údaje obsahuje úradný výpis z obchodného registra?

Obchodný zákonník tieto údaje taxatívne vymedzuje v § 28. Ich rozsah sa oproti predchádzajúcej úprave rozšíril a osoba zapísaná pred účinnosťou novely má povinnosť podať návrh na zápis údajov, ktoré sa predtým nezapisovali najneskôr do 1. januára 2003.