Slovenskí občania vnímajú hospodársku situáciu v SR v porovnaní s realitou síce menej pesimisticky ako v minulosti, avšak ekonomický vývoj v minulom a na začiatku tohto roka stále vnímajú ako horší, než bol v skutočnosti.

Ako vyplýva z prieskumu Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy – INEKO, ktorý zrealizovala agentúra Focus, obzvlášť skreslene vníma verejnosť januárové zvýšenie cien. Namiesto štatistikami vykazovaného 4,4-% medzimesačného rastu, šli podľa občanov ceny hore až o 23,2 %. Podobne nereálne hodnotili respondenti aj minuloročnú infláciu, keď ju odhadujú na viac ako dvojnásobok, 19,1 %, než bola v skutočnosti, 9,3 %.

Menej pesimistickejšie ako pred rokom vnímajú občania súčasnú nezamestnanosť. Jej výšku odhadovali vo februári na vyše 21 %, kým pred rokom to bolo až takmer 25 %. V skutočnosti januárová miera nezamestnanosť predstavovala podľa Štatistického úradu (ŠÚ) SR 16,6 %. Čo sa týka minuloročného poklesu reálnej mzdy o 2 %, bol názor občanov trojnásobne pesimistickejší, a to na úrovni 6,3 %.

Z pesimizmu Slovákov sa podľa prieskumu vymyká vnímanie rozšírenosti vlastníctva mobilných telefónov. „Jedným z možných vysvetlení pomerne presných odhadov je, že občania vnímajú ukazovatele v súkromnom sektore inak ako makroekonomické veličiny považované za zodpovednosť vlády,“ odôvodňuje INEKO.

Skreslené videnie ekonomických parametrov môže mať podľa INEKO, okrem dopadov na životnú spokojnosť a pohodu občanov, aj negatívne dôsledky pre samotnú ekonomiku. „Vyššie vnímanie nezamestnanosti môže odrádzať od aktívneho hľadania si práce, čo zaťažuje štátny rozpočet výdavkami na sociálne dávky. Pri nadmieru vysokej inflácii majú ľudia tendenciu viac nakupovať, zadlžovať sa a menej šetriť. Zväčšujú sa tlaky na rast miezd a cien, čo v konečnom dôsledku zvyšuje infláciu,“ upozorňuje INEKO.