Keď odišiel George Harrison, svet prišiel nielen o člena veľkej a dnes neexistujúcej hudobnej skupiny. Svet stratil aj jedného z ľudí, ktorého nestihli pokaziť veľké peniaze. Jeho príklad sa len ťažko stane inšpiráciou pre bohatých ľudí. Východné náboženstvá, ktorých bol adeptom väčšinou nepriťahujú ich pozornosť. Nejde vôbec o Hari Krišnu a transendentálnu meditáciu, ale o to, že Harrison vedel potláčať ambície a nezabúdal na to, že peniaze nie sú najdôležitejšie.

Harrison nebol neslobodným človekom. V detstve prebdel noci a do krvi mlátil prsty o struny gitary, ktorú mu podarovala mama. Neskôr Johna Lennona a Paula McCartney primäl, aby ho zobrali do skupiny The Beatles. Potom sa s nimi hádal kvôli tomu, že nahrávali málo jeho piesní. Koniec koncov sa stal prvým „chrobákom“, ktorého pieseň sa ako prvá dostala na prvé miesto hitparád. Bol to My Sweet Lord v roku 1970. Harrisom mal iný prístup k veci ako ostatní členovia veľkej štvorice. „Keď si naladený na úspech a nevydarí to, padáš s oveľa väčšej výšky,“ hovorieval. Z toho možno pramenili obchodné neúspechy jeho sólových albumov. Harrison sa nesnažil vydať hudobný zákusok a kritici mu večne vytýkali, že nemá hit číslo jeden.

Ako filmový producent sa Harrison zaoberal projektmi s malým rozpočtom. Kedysi mu patrila filmová spoločnosť Handmade Films. Firma zanechala za sebou jeden film. Platne sa nepredávali dobre, firma skrachovala, ale autor Something mal vždy po ruke piesne. Aj v najhorších časoch Harrison neopúšťal zoznam najbohatších rockových hudobníkov zostavovaných britským časopisom Business Age. V roku 1994, teda rok pred krachom Handmade Films sa jeho majetok odhadoval na 25 mil. GBP. V roku 2000 to bolo 86,9 mil. GBP. Je to len jedna šestina z majetku nesmrteľnej jednotky v zozname – Paula McCartney. Harrison vždy viac ako Mccartney pracoval zadarmo a nie malú časť zárobku rozdal.

V súčasnosti je veľa charitatívnych koncertov. Hudobníci ich využívajú kvôli vlastnej reklame. Prvú podobnú akciu organizoval v roku 1971 práve Harrison, ktoré vôbec nepotreboval naberať obrátky, pretože celé obdobie po rozpade The Beatles sa všetkými silami snažil zbaviť slávy. Na plote jeho posledného domu bol nadpis Súkromný majetok, nevstupovať! Dal ho preložiť do desiatich svetových jazykov. Vtedy jeho známy hudobník Ravi Shankar požiadal urobiť zbierku pre chudobných v štáte Bangladéš a súčasne chcel svetu oznámiť, že v tejto malej krajine je vojna. Koncert vyšiel na trojitom albume. V USA a vo Veľkej Británii sa jeho predaj zdaňoval napriek tomu, že zisk išla na humanitárnu pomoc utečencom. Harrison zaplatil všetky dane, teda 1,6 mil. USD z vlastného vrecka.

Harrison prežil život na podľa princípu „Rob čo musíš a bude ako bude“. Je to dôstojný príklad pre napodobovanie.