Finančné trhy v poslednej dekáde 20. storočia boli poznamenané prudkým rozvojom tzv. hedgingových investícií. O ich popularizáciu sa zaslúžili najmä finanční „mágovia“, akými boli a sú Geogre Soros, John Meriwhether či Julian Robertson. Okrem nadštandardného výnosu hedgingové operácie v minulosti dokázali, že majú potenciál destabilizovať národné meny aj medzinárodné finančné trhy.

Najznámejšími prípadmi sa stali útoky na britskú libru v roku 1992, ktoré viedli k jej vylúčeniu z európskeho výmenného mechanizmu (European exchange-rate mechanism – ERM) a o šesť rokov neskôr atakovanie medzinárodného trh s dlhodobým kapitálom (Long term capital market – LTCM), čo takmer navodilo jeho kolaps. Aktivity hedgingových fondov nepodliehajú kontrole žiadnej finančnej autority a pre mnohých stelesňujú to najhoršie z finančných špekulácií a tzv. kasíno kapitalizmu. Iní však považujú hedging za najčistejšiu esenciu kapitalizmu, v ktorej platí len jedno pravidlo – žiadne pravidlá neexistujú.

Základné princípy

Hedgingové fondy, respektíve investície dostali pomenovanie od anglického slova hedge (chrániť, hájiť). Vytváranie hedgingom chráneného portfólia (zásoba cenných papierov, ktorá odráža očakávania investora týkajúce sa príjmu z držby cenných papierov – vyplácanie dividend – alebo kapitálových ziskov pri ich neskoršom predaji) spočíva vo výbere takých investičných titulov, ktoré bez ohľadu na vývoj trhu poskytnú nadpriemerný výnos. Pri výbere cenného papiera sa zvažuje, akým smerom sa pohne jeho cena. Hedgingoví manažéri vyberajú tituly len s potenciálom pre rast alebo pokles. V závislosti od týchto očakávaní sa vstupuje do tzv. krátkych alebo dlhých pozícií.

Krátka pozícia znamená predaj cenného papiera a hedgingový investor špekuluje na pokles ceny. Dlhá pozícia, naopak, znamená nákup s očakávaním, že cena pôjde hore. V prvom prípade najčastejšie využíva tzv. predaj na krátko. Ide o vypožičanie si cenných papierov, ich okamžitý predaj za súčasnú cenu (spot) a spätný nákup po poklese ceny. Následne sa aktíva vrátia pôvodnému majiteľovi. Rozdiel medzi starou a novou cenou predstavuje zisk pre špekulanta. Pri dlhých pozíciách je ziskom rozdiel medzi nákupnou cenou v súčasnosti a vyššou cenou, ktorá sa očakáva v budúcnosti.

Kľúčovou vlastnosťou hedgingových operácií je ich schopnosť prinášať výnos bez ohľadu na tendenciu trhu. V prípade jeho rastu hlavný príjem tvoria dlhé pozície (predaj v budúcnosti), a krátke pozície (nákup v budúcnosti) pri ich vhodnom výbere budú rásť pomalšie, čím uberú len malú časť výnosu. V prípade poklesu trhu výnos generujú krátke pozície a dlhé pozície sa uzatvárajú s minimálnou stratou (uzatvoriť pozíciu znamená predať, resp. nakúpiť cenné papiere).

Na pohľad jednoduchá logika však pre mnohých skrývala a stále skrýva dilemu kasína, vďaka čomu výber titulov prebieha viac-menej náhodne. Aby však toho viac bolo čím menej, postupne sa vypracovali kvantitatívne a kvalitatívne analytické nástroje, ktoré sa snažia eliminovať systematické (trhové), ako aj nesystematické (vzťahujú sa na konkrétny investičný titul) riziká.

Veľa stratégií

Hedging v súčasnosti zahŕňa množstvo investičných stratégií. Pôvodná definícia o zostavení krátkych a dlhých pozícií pre elimináciu rizika spojeného s držbou cenných papierov postupne stratila jasné kontúry. Dnes sa hedging používa ako generický termín (vzťahujúci sa na oblasť javov) a vo všeobecnosti referuje o technikách, ako dosiahnuť kladný výnos bez ohľadu na vývoj podkladových trhov. Napríklad niektoré hedgingové fondy pôsobiace na rozvíjajúcich sa trhoch (emerging markets) ani nevyužívajú predaje na krátko a stále špekulujú s rastom aktív. Odhaduje sa, že hedgingové fondy v súčasnosti využívajú až 30 rozdielnych investičných postupov.

Londýnske konzultačné firmy Goldman Sachs & Co. a Financial Risk Management Ltd. však hovoria o štyroch hlavných hedgingových investičných štýloch, od ktorých sa odvíjajú aj všetky ostatné: trhovo neutrálny postup, investovanie vedené udalosťou, dlhé/krátke stratégie a taktické obchodovanie. Každý štýl obsahuje niekoľko podstratégií.

Nosné štýly

Trhovo neutrálne postupy uprednostňujú investície do inštrumentov so stálym výnosom (dlhopisy), a čiastočne sa angažujú aj v majetkových aktívach (akcie). Manažéri fondov využívajú množstvo výberových techník, aby dosiahli kladný výnos a eliminovali systematické riziko. Hľadajú cenové nepresnosti súvzťažných inštrumentov a uzatvárajú na nich krátke a dlhé pozície. Ako naznačuje ich názov, výnosy pri takom postupe sú s trhom nekorelované (nemajú tú istú tendenciu) a sú typickým príkladom diverzifikácie portfólia. Túto stratégiu využívajú najkonzervatívnejšie hedgingové fondy.

Investovanie vedené udalosťou tiež využívajú postupy, ako dosiahnuť trhovo nekorelované výnosy. Do úvahy sa berie očakávanie určitých udalostí, ako je napríklad splynutie spoločností, bankrot alebo reštrukturalizácia. Predpokladá sa, že pod vplyvom takýchto udalostí dôjde k významnému posunu cien portfóliových aktív. Ohodnocuje sa budúca hodnota aktíva, časový rámec udalosti a pravdepodobnosť, že udalosť nenastane.

Dlhé/krátke stratégie sa využívajú pri investovaní do majetkových aktív a/alebo inštrumentov so stálym výnosom. Kombinujú dlhé pozície s predajmi na krátko, aby čiastočne eliminovali trhové riziko. Pokrývajú najväčšie spektrum výnosových a rizikových profilov. Všeobecnou črtou je snaha izolovať výkonnosť fondov od výkonnosti celej skupiny aktív. Na rozdiel od trhovo neutrálneho postupu sú výnosy viac korelované s podkladovým trhom.

Pri taktickom obchodovaní sa špekuluje na pohyb cien komodít, mien, akcií a dlhopisov. Ide o najnestabilnejší výnosový sektor. Typická je kombinácia dlhých a/alebo krátkych pozícií s tzv. pákovým efektom (leverage). V takýchto prípadoch sa kúpi, respektíve predá len zmluva o dodaní aktív za dohodnutú cenu v určitom termíne. Na to je potrebný len zlomok z ceny celého objemu obchodovaných aktív, čím sa dosiahne spomínaný pákový efekt. Väčšina tzv. globálnych makrofondov podniká práve takýmto spôsobom. Patrí k nim aj Quantum and Quorum Funds G. Sorosa a Jaguar Funds J. Robertsona.

Uvedená klasifikácia nie je úplná, navyše mnoho fondov kombinuje viac stratégií naraz, čím sa stáva ich kategorizácia trochu samoúčelnou. Vo všeobecnosti však možno považovať uvedené štýly za nosné.

Vývoj a perspektíva

Hedging, ktorý predstavuje základný koncept dnešných hedgingových fondov, je pomerne starým pojmom. Farmári a obchodníci z Európy a Ázie využívali už od 17. storočia rôzne techniky obrany pre výkyvmi cien komodít, s ktorými obchodovali. Za základ moderného hedgingu sa považuje čin Alfreda Winslowa Jonesa, pôvodom Austrálčana, ktorý bol peňažným manažérom v New Yorku. V roku 1949 sa A. W. Jones rozhodol previazať hedgingové techniky s pákovým efektom, čím vytvoril účinný investičný nástroj, ktorý bol schopný prinášať dobré výnosy s relatívne nízkou mierou rizika bez ohľadu na vývoj trhu.

Tieto základné atribúty hedgingových investícií z nich urobili príťažlivú príležitosť. Napriek tomu je aktivita hedgingových fondov stále zakrytá tajomstvom, pretože väčšina fondov pôsobí mimo kontroly regulačných autorít svetových finančných centier. Tradičné finančné inštitúcie (penzijné, správcovské a iné investičné spoločnosti) začínajú však v rastúcej miere využívať hedgingové postupy.

V 90. rokoch minulého storočia sa počet fondov v USA zvyšoval ročne v priemere o 25 percent a celkove dosiahol nárast takmer o 650 percent – z 200 na vyše 3 000. Objem aktív držaných hedgingovými fondmi za rovnaké obdobie sa dvadsaťkrát znásobil – z 20 miliárd dolárov na 400 mld. USD.

Podľa prieskumnej agentúry Tremont Partners and TASS Investment Research tento jav má jednoduchý dôvod. „Peniaze idú za talentom,“ tvrdí agentúra. „Vzhľadom na výnosy, ktoré dokážu poskytnúť, čoraz viac najmä úspešných ľudí poskytuje svoje peniaze týmto spoločnostiam.“ Avšak hedging, podobne ako iné investičné stratégie, utrpel stratu dôvery po tohtoročných a minuloročných účtovných škandáloch prevažne amerických spoločností. Pracovníci fondov nemôžu zákonne využívať iné informácie ako tie, ktoré sú bežne dostupné aj iným účastníkom trhu. Náskok musia hľadať v schopnostiach ako lepšie, rýchlejšie a presnejšie tieto informácie nájsť a skombinovať. Ak sú však základné ukazovatele nepresné, nič nezmôže ani ten najlepší analytik.

Zo zdrojov Newsweek International