Za sedem a pol milióna korún sa dá postaviť celkom slušný dom. Bývanie väčšiny Slovákov je lacnejšie. Rekonštrukcia vstupnej haly Úradu vlády SR mala stáť šesť a pol milióna korún, predraží sa o milión. Projekt nepočítal s opravou navlhnutých omietok. „Vonkajšie fasády boli navlhnuté. Keď organizujeme tlačovku vonku a kamery snímajú pána premiéra, súčasne zaberajú aj škaredú popraskanú fasádu. Preto sme to opravili,“ citoval predstaviteľa úradu denník Nový čas.

Nie je známy jediný prípad, keď vstupná hala úradu niekoho urazila, či spôsobila neúspech rokovania. Ak do nej pribudne sedem a pol milióna korún môže pripomínať recepciu hotela Ritz, prechodného bydliska, ktoré si nedovolí ani každý milionár. Dokonalú dlažbu by ocenili in-line korčuliari, úradníci však na kolieskových korčuliach do práce nechodia. Televízie sa potešia, nemusia investovať do štúdií, lebo premiera si nasnímajú v hale úradu. S pekným pozadím. Predstava, že Slovensko potrebuje najmä pekného predsedu vlády nie je všeobecne rozšírená. Ťažko predstaviteľná je aj situácia, že Mikuláš Dzurinda si pozval na koberec šéfa úradu a „sfúkol“ ho za popraskanú omietku. Dokonca sa zdá, že ľudia vnímajú obsah, nie kulisy. Iniciatíva podriadených je nepočítaľná, zato vyčísliteľná. Prezident si nechal pozlátiť plot, kúpil dom, v ktorom sa dalo bývať až po prestavbe…a čo je úrad vlády horší? Plot je zatiaľ taký obyčajný, čierny. Zatiaľ.

Rozhadzovanie štátnych peňazí sa deje v čase, keď sa ministri „hádajú“ o každú korunu v rozpočtoch. Do mnohých škôl zateká, pacienti si do nemocníc nosia vlastný toaletný papier. Deficit štátneho rozpočtu sa len horko-ťažko darí držať v nekatastrofických medziach. Schodok vzniká tak, že štát míňa viac ako dostane. Ak míňa na hlúposti, ukrajuje z motivácie ľudí platiť dane, o ktorých ministerstvo financií rado hovorí ako o nehorázne nízkych. Osveta ministerstva je založená na myšlienke, že neplatenie daní je podlosť páchaná na spoluobčanoch. Zrejme preto, že štát nie je spoluobčan, posudzuje sa rozšafnosť úradov zhovievavo, aj keď si nakúpia čo vlastne nepotrebujú. Radosť majú len predajcovia milých maličkostí, napríklad kožených sedacích súprav alebo dlažobného kameňa.

Nositeľ Nobelovej ceny Milton Friedman vypozoroval, že zo všetkých prípadov najhorší je ten, keď sa míňajú cudzie peniaze. Štát iné nemá, preto nemá ani motív nakupovať najvyššiu kvalitu za najnižšiu cenu. Vstupná hala Úradu vlády SR je verejný statok, napriek tomu sa stane tanečným parketom rozmaru.